Na každom nástroji a v histórii každého štýlu existujú hudobníci, ktorých virtuozita a úroveň hry bola tak vysoká, že doteraz slúžia za vzor a výzvu pre každého, kto chce na svojom nástroji niečo dokázať. Niektoré mená už existujú len ako legendy, pri iných existujú zvukové záznamy, ktoré dokazujú ich neprekonateľnosť aj tým najväčším skeptikom. Do prvej skupiny patril napríklad dávny husľový virtuóz Nicollò Paganini, do druhej spadá kráľ jazzového klavíra, Art Tatum.
Art Tatum, narodený 13. októbra 1909, je všeobecne považovaný za jedného z najvýznamnejších klaviristov všetkých čias, ktorého vplyv obsiahol generácie jazzových pianistov až do súčasnosti. Jeho technická zdatnosť je dodnes neprekonaná a vytvorila novú predstavu o klavírnej virtuozite - o to viac, že Tatuma ešte ako batoľa postihol sivý zákal a zostal takmer slepý na jedno oko a úplne slepý na druhé.
S Tatumovou ohromujúcou technikou sa spája legenda z jeho mladosti. Jeho matka bola klaviristkou a svojmu slepému synovi kupovala platne významných klasických pianistov. Art, ktorý mal absolútny sluch, si vždy popri počúvaní sadol za klavír a od noty k note opakoval, čo počul z gramofónu. Jedného dňa dostal nahrávku tzv. štvorhručnej hry, teda dvoch klaviristov hrajúcich na jeden nástroj, pričom matku nenapadlo povedať mu, v čom je táto platňa odlišná. Mladý Art vraj o niekoľko dní dokázal danú nahrávku zahrať s úplnou presnosťou - a sám.
Ako 18-ročný začal Tatum vystupovať v rádiovej show "Art Tatum, slepý klavirista z Toleda" a čoskoro sa chýr o tomto neobyčajnom mladíkovi rozniesol do celej Ameriky. V najbližších rokoch si ho do jeho rodného mesta prišli vypočuť viacerí vtedajší vrcholoví jazzmani ako Duke Ellington, Louis Armstrong, Joe Turner a Fletcher Henderson. V roku 1931 sa na turné vybrala speváčka Adelaide Hall a keď počula Tatuma, v momente ho zobrala do svojej kapely. Keď o rok neskôr navštívila New York, mladého klaviristu zobrala so sebou a v tomto momente Artova hudobná kariéra začala naberať obrovský spád.
V roku 1933 sa Tatum zúčastnil veľkej jam session v štýle "cutting contest", teda neformálnej súťaže o najlepšieho klaviristu medzi jazzmanmi. Hlavnými rivalmi boli v ten večer najväčšie mená vtedajšej scény, Fats Waller, James P. Johnson a Willie "The Lion" Smith. No keď Tatum zahral svoje aranžmány skladieb "Tea for Two" a "Tiger Rag", nebolo pochybností, že svet jazzového klavíra práve počul svojho nového kráľa.
Art Tatum - Tiger Rag
Najbližšie desaťročie Tatumovho života pozostávalo z neustáleho nahrávania a koncertovania, či už sám alebo v triu s gitaristom Tiny Grimesom a kontrabasistom Slam Stewartom. Kdekoľvek sa Art zjavil, dostalo sa mu úcty, rovnako od starších aj od mladších hudobníkov - Charlie Parker si vo svojich začiatkoch vybavil prácu ako umývač riadu v istej reštaurácii, aby mohol každý večer počúvať neuveriteľné sóla Tatuma, ktorý tam pravidelne hrával.
Hoci Artova všeobecná popularita s nástupom bebopu koncom 40. rokov mierne poklesla, pre hudobníkov a jazzových fajnšmekrov aj po svojej smrti v roku 1956 na následky zlyhania obličiek ostal neprekonaným kráľom. Podľa mnohých kritikov a znalcov jediný, kto sa Tatumovi doteraz dokázal po technickej stránke aspoň trochu priblížiť, bol virtuóz Oscar Peterson a to vo svojom najslávnejšom období.
Art Tatum za sebou zanechal množstvo fascinujúcich nahrávok v rozličných formátoch - sólo na Art Tatum Piano Solos (1945), v triu na The Tatum Group Masterpieces (vyšli posmrtne v r. 1990) a aj s ostatnými sólistami na The Art Tatum - Ben Webster Quartet (jeho posledná nahrávka, r.1956).
Okrem toho existuje aj krátky filmový záznam, kde si skeptici môžu overiť, že Art skutočne hral len dvomi rukami...
...a má niekto chuť ešte aj na kúsok jazzovej humoresky?
Zdroj: wikipedia.org
Autor: Martin Uherek
