V seriáli 'K histórii slovenského jazzu' sa budeme stretávať s textom obšírnejšie spracovanej histórie slovenského jazzu. ktorý napísala Doc. Yvetta Kajanová, PhD. V jedenástich dieloch tu budú spomenuté najdôležitejšie mená a udalosti, ktoré sa v historickom kontexte úzko spájajú so slovenskou jazzovou scénou.
Významnú osvetovú úlohu v propagácii jazzu zohral Slovenský jazzový festival v Žiline, ktorého nultý ročník sa konal roku 1986. Vytváral priestor pre prezentáciu mladých začínajúcich hudobníkov a tak podporoval rozvíjajúcu sa amatérsku domácu scénu. Ďalším medzníkom bola Prehliadka slovenského jazzu 1987 v rámci Bratislavských jazzových dní, keď sa na podujatí zúčastnili takmer všetky slovenské profesionálne jazzové skupiny. Vznik mnohých formácií festival inicioval. Dôležitým bol rok 1989, keď bola založená Slovenská jazzová spoločnosť (prezident Peter Lipa), podporujúca a organizujúca domáci jazzový život. Medzi jej aktivity patrilo podnecovanie vzniku festivalov, nahrávanie albumov, propagácia jazzu doma a v zahraničí, nadväzovanie zahraničných kontaktov a iné. V 90. rokoch vznikli ďalšie festivaly Jazz Prešov (1991), Jazz For Sale v Košiciach (1992), Jazz Festival Bardejov (1992), Pet Jazz v bratislavskej Petržalke (1993), Trenčiansky jazzový festival - Jazz pod hradom (1994), medzinárodný jazzový festival Cassovia Jazz v Košiciach (1995), podujatie Letná jazzová dielňa (1992), Nové tváre slovenského jazzu ako súčasť Jazzových Vianoc od roku 1996... Bolo otvorených mnoho jazzových kluboch, ktoré vznikali a zanikali z prevádzkových dôvodov (v Bratislave - Čierny havran, Rock-Pop-Jazz, Momko klub, Tatra klub, Café Hystéria..., v Košiciach - M Klub, Cassovia Jazz Klub, S Klub v Leviciach, Marioneta Jazz Klub v Žiline, Jazz Klub - Grand Café v Piešťanoch, Jazz Klub v Banskej Štiavnici...). Stále pozitívnejšie sa rozvíjajúce aktivity však boli roku 1992 poznamenané prvým dopadom zlej ekonomickej situácie na slovenský jazz, po ktorom nasledoval ďalší rok 1994 a neskôr celé obdobie až do roku 1998. Nepiaznivá finančná situácia spôsobila zrušenie Slovenského jazzového festivalu v Žiline (1986-1995), pokračovaním boli Jazzové Vianoce, redukované na amatérsku súťažnú časť festivalu (od r. 1996). Mnohé jazzové súbory z dôvodu zhoršenia ekonomických podmienok zrezignovali na situáciu, pretože ich nebolo možné ďalej prevádzkovať (najmä orchestre) - Swing Big Band Žilina (1986-92), Big Band Radio Bratislava (1991-94), alebo zanikli, pretože bolo málo príležitostí na koncertovanie (Alef, Bossa Noha, Just Jazz, Kelly Jazz Band...).
Stálymi súbormi, pôsobiacimi v druhej polovici 90. rokov sú Adriena Bartošová and Scat, ASHBand, Madre, Slovak Young Swing Generation, Big Band Bratislavského Konzervatória, Bratislava Hot Serenaders, Traditional and Revival Band. V období od roku 1986-1995 sa na slovenskej scéne prezentovali skupiny Stop Time, S - Quartet, Just Jazz, Trio Jakabčic - Burian - Jaro, Alef, Československý Quintet (Juraja Kalásza), Brož Band (Petra Preložníka), THS Band, The Quartet, Juraj Bartoš Quintet, Tralala Band, AMC Trio, Mr. Band, Chorá vrana. Celkove možno koniec 80. a začiatok 90. rokov charakterizovať ako veľmi premenlivé a nestabilné obdobie z pohľadu formovania sa nových skupín, ale aj ich zániku a krátkodobého pôsobenia.
Žánrovo-štýlová charakteristika obdobia
Najvýznamnejším reprezentantom tradičného jazzu v období 1986 - 96 na Slovensku je skupina T+R Band so spevákom Petrom Lipom, od roku 1996 je to Traditional and Revival Band (leader Vlado Vizár). Veľmi mnoho je najmä amatérskych súborov tradičného jazzu, ktoré sú roztrúsené po rôznych miestach na Slovensku (Komárno, Piešťany, BB Band Banská Bystrica, CD BB Band - dixieland jazz band, MM Rec. 1996, Kelly Jazz Band zo Žiliny). Na swing sa špecializujú prevažne orchestre - Bratislavský Big Band, Swing Big Band Žilina (1986 - 1992). Začiatkom 80. rokov prevláda mainstreamová orientácia slovenského jazzu (Kvarteto L. Gerhardta, Slovenské jazzové kvinteto - J. „Dodo“ Šošoka, internacionálne projekty J.D. Šošoku, príležitostné zoskupenia G. Jonáša, Combo P. Lipu), v druhej polovici obdobia s nástupom mladšej hudobníckej generácie sa do popredia dostáva orientácia na fusion music a funky, (Big Band Bratislavského Konzervatória, Adriena Bartošová and Scat, Bossa Noha, Madre, Stop Time, Trio Jakabčic - Burian - Jaro, Tutu). Jediným interpretom ragtimu je Max Menšík, podobne jedinou skupinou s orientáciou na hot dance music z konca 20. a 30. rokov predstavuje skupina Bratislava Hot Serenaders. Osobité miesto v kontexte slovenského jazzu zaujíma Peter Breiner so svojou koncepciou tretioho prúdu - symfonického jazzu. Podobne osamoteným zostáva free jazzovo zameraný súbor Meditation Jazz Trio Jozefa „Doda“ Šošoku.
