O tom, že sa na septembrových Konvergenciách v Bratislave mihnú severské jazzové legendy Arild Andersen, Arve Henriksen a Nils Økland, sme už informovali minule. Jazzoví fanúšikovia by si určite nemali nechať ujsť príležitosť vypočuť si všetkých troch majstrov, ktorí sa na Slovensku objavujú skutočne zriedkavo. Dnes necháme rozprávať výnimočného nórskeho trubkára a experimentátora Arveho Henriksena, autora špecifických autorských projektov a člena spontánneho zoskupenia Supersilent, Magnetic North Orchestra klaviristu Jona Balkeho, ansámblov klaviristu Christiana Wallumrøda alebo Food saxofonistu Iaina Ballamyho.
V prvom rade treba pripomenúť, že Arve Henriksen sa v našich končinách vyskytuje najmä vďaka dlhoročnej spolupráci so slovenským gitaristom Davidom Kollarom. Tá začala nahrávkou „Illusion of a Separate World“ (Hevhetia 2018) a pokračovala dvojicou ďalších úspešných projektov „Unexpected Isolation“ (Hevhetia 2021) a „A Sense of Destiny“ (Hevhetia 2023). Keď som pri jednom z našich rozhovorov s Arvem označil jeho špecifický prístup k hudbe ako „zvukové maliarstvo“, uviedol to nasledovne: „Nemyslím si, že som v tomto výnimočný, keďže množstvo umelcov pristupuje k hudbe podobným, povedal by som prirodzeným, spôsobom. Máš však pravdu, keď si všímaš spriaznenosť s maľovaním: namiesto ceruzky či štetca mám trúbku a jednotlivé tóny môžem nielen klásť vedľa seba, ale ich mnohými spôsobmi kolorovať či modelovať. Určite takto k svojej tvorbe pristupujú mnohí, len to nevysvetľujú takýmto spôsobom. Rovnako pracujeme s Davidom – máme skice, na ktoré vo vzájomnej interakcii nanášame farby, máme svoje nástroje, hlasy, elektronické mašinky a množstvo spôsobov – od maľby po vytváranie koláží a zvukových krajiniek. Podobný prístup som zachytil napríklad pri počúvaní hudby Jona Hassela alebo Igora Stravinského. Snažím sa zabudnúť na to, čo ma naučili v škole: 'Toto je partitúra, nemenný zápis a ten je potrebné dokonale reprodukovať.' Ja hudbu vnímam ako čosi premenlivé. Preto sa mi páči tvoje prirovnanie k zvukovému maliarovi; považujem to za spôsob celostného nahliadania na hudbu.“
Arve Henriksen sa pravidelne objavuje nielen medzi rešpektovanými hudobníkmi z jazzovej scény, ale známy je aj na poli improvizovanej a klasickej hudby. Spolupracoval s Mariou Schneider či Billom Frisellom a bol tiež členom kapiel Supersilent, Magnetic North Orchestra, Christian Wallumrød Ensemble alebo Food. Na otázku ohľadne istej amorfnosti improvizovanej hudby, približujúcej skôr atmosféru, Henriksen odpovedal: „Záleží, ako sa na to pozeráš. Mnohí skladatelia komponujú s ceruzkou a notovým papierom, zvyčajne za klavírom alebo iným nástrojom. Toto nie je môj prípad. Keď začínam pracovať, snažím sa o komunikáciu, výmenu zvukov a názorov so spoluhráčmi. Tak to funguje s Davidom Kollarom, Janom Bangom či kýmkoľvek iným. Začneme improvizovať a časom sa materiál zhutňuje, stáva uchopiteľnejším a zreteľnejším. Jednoducho začne nadobúdať zmysel. Naším spôsob komponovania je využívanie rozličných nahrávacích možností, ktoré máme k dispozícii.“
Počas spoločného koncertu „A Sense of Destiny“ Davida Kollara a Arveho Herriksena v sobotu 16. septembra v A4 – priestore súčasnej kultúry budeme počuť nielen špecifický zvuk Henriksenovej trúbky (evokujúci skôr drevené dychové nástroje, napríklad japonskú flautu šakuhači), ale aj jeho jedinečný falzetový spev. „Jednoducho som pri hraní na trúbku narazil na limity nástroja a nedokázal sa dostať do polôh, kam ma to v danej chvíli smerovalo. Hlas je v prvom rade rozšírením nástrojových možností a využívam ho tam, kam už s trúbkou nestačím. Okrem toho sa mi to zdá prirodzené. Ani v tomto však nie som úplne originálny, keďže svoje hranice takto posúvajú mnohí. Nie som sám, kto s nástrojom „narazil“ a bol nútený „oprášiť“ spev. Hlas je v tomto zmysle ďalším štetcom, ktorý máš k dispozícii a bola by škoda nevyužiť ho. Okrem toho funguje vždy, teda takmer vždy (Smiech.), nie je viazaný na nič špecifické a pomerne jednoducho ti pomôže dobyť nové územia.“
V nedeľu 17. septembra bude vo Františkánskom kostole Arve Henriksen hosťovať so škandinávskym Triom Mediæval, ktoré už viac ako štvrťstoročie ponúka úplne nový pohľad na stredovekú polyfóniu. Dôkazom pozoruhodnosti ich prístupu je napríklad séria nahrávok pre label ECM Records, vrátane posledného albumu "Rímur", na ktorom participoval práve Arve Henriksen. „Spolupráca s a capella hlasmi je inšpiratívna a to, akým spôsobom vmiešať nástroj k hlasom, ostáva pre mňa výzvou. Napriek tomu, že sa viacmenej jedná o hudbu zachytenú v notácii, moja pozícia ostáva pomerne otvorená. Niekedy dopĺňam harmóniu, pridávam rozličné nálady, intrá, či poskytujem akýsi druh opory trom hlasom. Spomínam si, že keď sme pred siedmimi rokmi začali spolupracovať, bol môj prístup voľnejší a prevažne som improvizoval. Postupne sa však začali jednotlivé zložky väčšmi prepájať.“ Nenechajte si ujsť príležitosť byť priamym svedkom výnimočných stretnutí, ktoré sa v našich končinách tak skoro nezopakujú.
Ďalšie info na www.konvergencie.sk/festival/konvergencie-2023/
Autor: Peter Motyčka
