April Records je dánske vydavateľstvo sídliace v Kodani, založené v roku 1994 s pôvodným zameraním na elektronickú hudbu, trip hop, ambient a techno. Určite ešte aj v súčasnosti nájdete v portfóliu tohto labelu pôvodné zložky jeho žánrovej identity, ale posun smerom k multižánrovosti s inklináciou skôr k jazzovým trasám je citeľný. Asi pred rokom som sa prvýkrát zoznámil s jedným z ich počinov, groovovým albumom bubeníka (hoci v tomto konkrétnom prípade hráča na hammond organe) Krestena Osgooda. Po tom, čo som však obdržal zásielku s CD kapely Andorra, som bol už načisto uhranutý kurátorskou prácou tejto dánskej hudobnej značky a stal sa jej fanúšikom. Bol som zvedavý, ako sa budú počúvať aj ďalšie produkcie a tak mi do mojej obývačkovej „redakcie“ dorazila zásielka s palindromickým a zároveň komickým názvom OTOOTO.
Za slovnou enigmou sa skrýva kreatívne duo: trubkár Jonas Due a saxofonista Oilly Wallace. Až pri náročnejšom rešeršovaní sa máte možnosť dozvedieť, že výraz "otooto" pochádza z japončiny a znamená niečo ako zvuk zvuku. Nie, z tohto vysvetlenia múdrejší nebudete, ale ten sarkazmus, alebo akási ľahkosť bytia, vyžarujúca z tejto slovnej hračky skvele osvetľuje aj samotnú hudbu tohto skladateľského tandemu. Sami sa definujú ako predstavitelia aktuálnej vlny dánskeho indie jazzu. Asi je tomu tak, nebudem oponovať. Neviem, či by som túto sviežu syntézu funky rytmov, hiphopových rifov, elektronických modulácií a podmanivých speváckych vsuviek hosťujúcich vokalistiek (prevažne na novšom albume "Dossage") nazval práve odvodeninou od nezávislej hudobnej scény (independent music), spájanej často s grunge hnutím v západoamerickom Seattle, ale nezávislosť je hybný pocit, ktorý očividne signifikuje aj zostavu okolo spomenutého dua, a tak im to netreba zazlievať.
Na doterajších dvoch albumoch OTOOTO "This Love Is For You" (2021) a "Dossage" (2022) je základné obsadenia kvinteta nemenné. Okrem kompozičných hýbateľov Due a Wallace sú to hráč na klávesových nástrojoch Calle Brickman, bubeník Andreas Svendsen a basgitarista Matthias Petri. Ak by som bol nútený nájsť alternatívu pre zaradenie ich muzikálnosti v našich zemepisných šírkach, tak by som asi spomenul projekty ako Carpet Cabinet, Darkness Positive, Trilobeat či Tibor Feledi Kairos Quintet. To rozhodujúce ale je, že nejde o žiadne napodobňovania, žiadne citovania existujúcich trendsetterov konkrétneho smerovania, ako napríklad Roberta Glaspera s jeho trilógiou "Black Radio", ale o vlastný záznam vnímania a chápania toho, čo je aktuálna hudba naprieč scénami. Samozrejme, vždy ide o zúročenie osobných muzikálnych záľub a tie sú u pánov z OTOOTO pomenovateľné pojmami trip hop, hip hop, ambient, funky, experimentálna a elektronická hudba.
Substanciou tejto zvukovej hmoty je ale stále jazz, jazz veselý, úprimný, životaschopný, energický, temperamentný, ale aj romantický, úsmevný alebo upokojujúci. V poslednom čase som sa prichytil pri tom, že nesiaham pri počúvaní hudby po obsadeniach s dychovou sekciou, a už vôbec nie po kapelách formovaných okolo saxofónového sólistu alebo sólistky. Z nejakého dôvodu mi už vyše roka skôr lahodí zvuk bez plechových nástrojov. Fakt, že po týchto nahrávkach budem jednoznačne siahať aj po ich recenzovaní potvrdzuje mimoriadnu citlivosť s akou je k dychom pristupované. Kompozície majú výborný drive, sú plynulé a ich flow nie je v žiadnej pasáži zahatený neprimeranou prekážkou. Ide o jednoduché počúvanie bez vážnych nárokov. To, ale nie je myslené v zlom, jednoducho si niekedy je potrebné oddýchnuť od intelektuálnych výziev umenia a nechať sa upútať hudbou, ktorá ale nijak nepodlieza kvalitu ani silu výpovede, len svoje obsahy servíruje nestresovo, pokojne a v nákazlivom groove. Nákazlivom, pretože večerov s touto hudbou si chcem dopriať viac!
Autor: Miroslav Haľák
