V histórii jazzu existuje nesmierne množstvo albumov, ktorých playlist tvoria predovšetkým balady. Jedným z hudobníkov, ktorý si tento koncept taktiež osvojil, je alt saxofonista, ktorý sa zaraďuje do postparkerovskej éry – Jackie McLean.
CD nesie názov podľa známeho štandardu Nature Boy, ktorý preslávil vokalista Nat King Cole. Nahratý bol v roku 1999 vo vydavateľstve Blue Note Records. Okrem legendárneho „J. Maca“ ako ho jeho kolegovia prezývajú, na albume hrajú také hviezdy ako Cedar Walton, David Williams a Billy Higgins. Kapela je tvorená klasickým jazzovým kvartetom. Klasický je okrem zoskupenia aj repertoár, ktorý je tvorený jazzovými štandardmi. Ako som už vyššie spomenul, 80 percent dosky tvoria jazzové balady, výnimku tvorí swingujúca „What is This Thing Called Love“ a obľúbená téma boperov, „Star Eyes“.
Už úvodná „You Don´t Know What Love is“ odkazuje na hĺbku interpretácie a silnú výpovednú hodnotu Johna Coltrana. Na celej platni je cítiť práve jeho vplyv. McLean jednotlivé skladby zaranžoval v podobnom duchu. „Nature Boy“ sa po rubátovom intre posúva do groovujúcej latiny plnej disonantných saxofónových patternov. „I Can´t Get Started“ prichádza ako svetlo po „Nature Boy“. Durová téma vo walking ballad tempe je pekným kontrastom k úvodným dvom skladbám. V polovici CD nasleduje medium swing – „What Is This Thing Called Love“. Kapela fantasticky „šľape“ a každý hudobný pohyb si naplno užíva. Kvartet sa raduje z hudby, ktorú tvorí, čo potvrdzujú výkriky jednotlivých členov pri sólach lídra.
Jacke McLean patrí do skupiny saxofonistov, ktorých jazzoví fanúšikovia, kritici a hudobníci buď milujú, alebo neznášajú. Tento status si vybudoval hlavne kvôli jeho špecifickému svetlému a ostrému tónu. Na druhej strane však treba povedať, že McLean sa počas svojej kariéry dopracoval od swingového a bebopového štýlu hry až k ku coltranovým postupom, hexatonikám, pentatonikám a modernému štýlu hry, s čím jednoznačne súvisí aj jeho unikátny saxofónový sound. V krásnej balade „I Fall In Love Too Easily“ sa McLean prezentuje ako citlivý muzikant, ktorý sa dotýka sŕdc svojich poslucháčov. V jeho sóle je cítiť radosť, láska, ale aj frustrácia, hnev a nádej.
Posledné CD legendy alt saxofónu dokazuje, že aj v súčasnosti môže byť zaujímavá doska zložená zo štandardného repertoáru. Jackie McLean dal dokopy kapelu a aranžmány, ktoré znejú tradične a moderne zároveň, podstata hudby tkvie v jej výpovedi a emócii, ktorú posúva poslucháčom. McLean to na svojej poslednej doske krásne dokázal a do bodky splnil. Album poteší všetkých fanúšikov mainstreamového straight ahead jazzu, ale aj citlivé duše hipsterov, ktorí nevedia akú hudbu si majú pustiť k poháru vína.
Dávid Oláh
