Bratislavské Divadlo Aréna pokračuje v pravidelných jazzových koncertoch aj v roku 2020. Iba prednedávnom, vo štvrtok 20. februára sa v týchto priestoroch konal sviatok mainstreamového jazzu. Svoje umenie nám predviedli tí najlepší hudobníci na našej scéne - klavírne trio hralo v zložení Klaudius Kováč – klavír, Tomáš Baroš – kontrabas a Marián Ševčík – bicie nástroje.
Koncert otvoril úvodným slovom jazzový gitarista, skladateľ, pedagóg Matúš Jakabčic, ktorý veľmi správane poznamenal, že akustické klavírne trio má v histórii tohto žánru nesmierne bohatú tradíciu, ktorá je prítomná od jeho začiatkov, až po súčasnosť.
Na úvod môžem s pokojným svedomím povedať, že Klaudius Kováč patrí k európskej špičke. Ide o klaviristu a umelca, ktorý patrí k jedným z najpovolanejších na našej domácej scéne k tomu, aby ilustroval ten správny zvuk takéhoto triového hrania. Kováč je nesmierne flexibilným hráčom, ktorý k jazzovej hudbe pristupuje zodpovedne. Bez problémov zvláda tradičný jazyk – stride piano, ragtime, blues, bebop, hardbop, moadlitu, ale aj groove a latino rytmy. Toto všetko krásne potvrdzoval aj svojimi sidemanmi na štvrtkovom koncerte. Okrem toho jue však Kováč ľahko rozpoznateľným klaviristom so svojim vlastným zvukom.
Repertoár večera bol zložený prevažne z autorských kompozícií Kováča a Baroša. Odznelo však aj zopár jazzových štandardov. V príjemnej atmosfére sme si vypočuli skladby Kováča – „The Trap“ či krásnu baladu „ I Only Trust My Heart“. Kompozícia „The Trap“ má moderný disonantný charakter. Skladba je plná silných kvartových voicingov a prekvapivých intervalických melódiách. Rýchle tempo podporilo všetkých troch hráčov ku vzájomnému burcovaniu a podpore. Kováč predviedol jeho zmysel pre „straightaheadové“ hranie v štýle McCoya Tynera, Herbieho Hancocka a Chicka Coreu. V balade „I Only Trust My Heart“ sa predviedol v opačnej polohe – ako jemný lyrik vynikajúco pracoval s motívom, harmonickým rytmom a pauzami. Vo valčíku „Red In Brown“ Tomáša Baroša došlo k úžasnej synergii celého tria, ktoré znelo úplne organicky. Barošov veľký kontrabasový zvuk pôsobil ako pevný základ pre Kováčove kreatívne linky. Ševčík je bubeník, ktorý má rovnako ako jeho spoluhráči, krásny zvuk plný rôznych farieb a zaujímavých rytmických plôch. Excelentne podporoval oboch spoluhráčov a koncepčne zapadol do tejto kapely.
Po zaslúženom standing ovations sa trio vrátilo a zahralo prídavok – krásny jazzový štandard „I´ve Never Been In Love Before“, ktorý v jazzovej komunite preslávil svojou interpretáciou Chet Baker. Po Kováčovom intre v štýle Oscara Petersona a Arta Tatuma, nastúpil celá kapela v stredne rýchlom swingujúcom tempe. V improvizácii Kováč odkazoval na Keitha Jarretta a Brada Mehldaua. Týmito majstrami sa to však nekončilo. Sólo malo svoju logickú gradáciu plnú bopových liniek a lá Bud Powell, ale aj rytmického posúvania a zmeny prírazov v štýle Lennieho Tristana. Baroš opäť promptne reagoval na Kováčove impulzy a v sóle pokračoval v podobnom duchu ako líder.
Koncert K-B-Š Tria bol vynikajúci. Publikum v Divadle Aréna vytvorilo veľmi príjemnú atmosféru, ktorá bola podporená špičkovým umením troch „lokálmatadorov“ pôsobiacich na našej scéne. Toto trio potvrdilo, že je jedno aký štýl je interpretovaný. Ak je interpretácia na takej vysokej úrovni, aká bola na tomto koncerte, ide o umenie, ktoré si musíme vážiť a podporovať jeho rozvoj.
Dávid Oláh
