Zohnať dobrý ‚gig‘ – hranie sa stáva pre kapely a hudobníkov v dnešnej dobe čoraz väčším problémom. Na slovenskej hudobnej scéne je niekoľko stabilných klubov, ktorým sa darí - často aj vďaka podpore štátu či sponzorov - udržať si status kultúrneho stánku s možnosťou vyplatiť hudobnú produkciu primeraným honorárom. To, čo bolo v minulosti výnimkou sa však dnes začína stávať takmer pravidlom. Kluby a podniky organizujú koncerty, kde je jediným honorárom hudobníkov vyzbierané vstupné. Hranie „za vstup“ má však svoje úskalia a názory samotných hudobníkov a organizátorov sa líšia. Do hry v takomto prípade vstupuje popularita interpreta, propagácia koncertov* či poloha klubu... Zaujíma nás, ako vidia túto situáciu profesionálni hudobníci, ich mladší kolegovia a v neposlednom rade samotní organizátori produkcie v kluboch.
Nikolaj Nikitin
Všetko je vec dohody. Záleží v prvom rade kto organizuje koncert. Ak organizuje koncert klub, znamená, že si kupuje predstavenie - koncert. Je to ako hosťovanie v divadle. Je na klube, aké dá vstupné a na umelcoch aby si s klubom dohodli honorár. Ak si chce zorganizovať koncert kapela, je na klube čí poskytne priestory zadarmo, či dovolí kapele vyzbierať si vstupné, alebo či si nebodaj vypýta nájomné.
Radovan Tariška
Vnímam to ako absolútnu urážku a neúctu k hudobníkovi, ktorý hudbu vyštudoval a aj sa ňou živí. Hudba nie je len o zabave, je to v prvom rade produkt ako každý iný! Aj keď nehmatateľný. Nerozumiem ako k tomu príde majiteľ alebo promotér klubu, ktorý ponúka podobne pseudopomienky. Častokrát bez najmenšieho proma, plagátov, zabezpečenia podmienok na hudobnú produkciu atď.. Nejde absolútne do žiadneho rizika a tým pádom na tieto veci častokrát kašle! Nehovoriac o všeobecnom rozhľade, čo sa na domácej alebo zahraničnej scéne vôbec deje, ktorá kapela alebo hudobník je na akej úrovni atď.. Jednou zo základných chýb, ktoré odštartovávajú podobne zmýšľajúce kluby je u hudobníkov samotných, keď robia prácu za kluby samotné. Vyrábajú si plagáty,zháňajú spozorov, obvolávajú si svojich fanúšikov a priateľov, pozývajú na koncerty... Je to absolútne v poriadku vtedy, ak je to len pridaná hodnota k činnosti, ktorú by mali vykonávať v prvom rade kluby samotné!
Caffé Barrique (Michalovce)
Podľa nás je to win/win situácia. Obaja zainteresovaní (podnik/produkcia) robia svoju prácu a navyše žiadna zo strán neriskuje "investičný neúspech" (podnik investuje priestor, kapela svoj čas a energiu). Navyše (a to je najpodstatnejšie) je spokojný aj ten tretí - zakaznik, ktorý dostáva kultúrny rozmer jeho večera ako pridanú hodnotu k svojmu "ťaženiu večerným mestom". Takže vlastne "win/win/win" situácia.
Peter Lipa
Zdá sa mi to celkom logické a myslím že takáto prax v klubovom hraní je bežná aj na iných miestach po celom svete. V New Yorku sa vraj dokonca platí za to aby človek mal možnosť vystúpiť. Jednoducho hudobník ide so svojou kožou na trh. Hovorí sa tomu, že sa hrá „za dvere". Dá sa to akceptovať ak ide o hranie v mieste bydliska, ale ak to je spojené s cestovnými a ubytovacími nákladmi tak to asi nebude možné. Do hry tiež vstupujú aj ďalšie faktory. Najmä propagácia koncertu, ozvučenie, predaj lístkov a ich kontrola pri vstupe.
Jana Dekánková
Podstatou je, že tak ako národ nevie doceniť skutočných hudobníkov (ale napríklad aj hercov), ktorí chodia hrávať koncerty a predstavenia za 30 Euro, tak ani majitelia podnikov nemajú žiadny dôvod, prečo by ich mali ohodnotiť tak, ako si zaslúžia. Jednoducho zneužívajú celkovo mizernú úroveň ohodnotenia hudobníkov. Nemajú žiadny dôvod to nerobiť. Česť výnimkám, ktorí majú radi hudbu určitého žánru a podporujú ju. Mnohokrát aj za cenu vlastného manka v pokladni.
Už dávno mám na jazyku, že na Slovensku chýbajú umelecké odbory - ale také, ktoré majú aj právomoci, nie len právo sa vyjadriť. Odbory, ktoré by stanovili napríklad minimálny honorár, podmienky, za ktorých umelec odvedie svoj výkon.
Štefan Bartuš
Pre umelcov, pre ktorých je hudba profesiou, sú tieto podmienky viac menej nepriaznivé. To, že hudobné skupiny dostanú priestor je fajn, avšak často nastáva situácia, keď koncert nie je zo strany klubu riadne spropagovaný. Majitelia klubov nemajú tým pádom žiadny náklad, odfláknu promo. Neprídu ľudia a v strate je len kapela..
Music a Cafe Nitra
Pre nás ako klub je forma hrania za vstupné istým bezpečnostným prvkom ako neprerobiť. Na usporadúvaní jazzových, či bluesových koncertov v klubových podmienkach (s kapacitou do 100 ľudí) totiž zarobiť nedá. Dá sa iba eliminovať strata, ktorú všetci vyrábame. Keď hrá u nás kapela ktorá ešte nemá meno je veľké riziko vypýtať si vstupné a ak tak symbolické. Pri dnešných honorároch (a to viem, že nie sú nijak horibilné) a poplatkoch SOZE, Slovgramu - ak vypýtame 5€ a príde 30 ľudí tak je lepšie asi neorganizovať nič. Mnohé kapely sa odvolávajú na konzum, ale my máme osobne skúsenosť, že či je koncert alebo nieje, tržby sú plus mínus rovnaké. Mení sa iba klientela. Verím, že v rockových či popových podnikoch to môže byt iné, ale tam sa my ako Music a Cafe nechceme dostať. Menšinové žánre a tam ratám aj jazz a blues jednoducho nemôžu existovať bez nadšencov - majiteľov klubu. Celý týždeň zarábame na to, aby sme neprerobili na koncerte a to sa dlhodobo nedá udržať. Preto, ak kapela súhlasí s hraním za vstupné je to pre nás výhoda. Predsa len kluby by mali slúžiť na sprostredkovanie kontaktu medzi hráčmi a publikom. Muzikanti si budujú svojich fanúšikov a my umožňujeme spoločne sa stretnúť. Naozaj sa jedná skôr o sprostredkovateľskú činnosť. A všetko, čo sú ochotní fanúšikovia zaplatiť za muziku odvedieme kapele. My doplácame napríklad za reklamu, tlač a výlep plagátov, často za zvuk a samozrejme už spomínanú SOZU a Slovgram. A to nie je málo. Takže to, čo utŕžime konzumom, by malo pokryť tieto náklady. Mali sme tu už aj kapelu, ktorá si na vstupnom, ktoré si sama určila na 10€, vybrala 1300€ a bola nadmieru spokojná a idú k nám hrať znova za tie isté podmienky. Treba však povedať, že sa jednalo o kapelu, ktorá si bola istá svojou základňou. Nikto nie je ale prorokom a mohlo to dopadnúť aj zle. Keby si boli vypýtali takýto honorár, jednak by sme ich určite nespravili, ale hypoteticky... Prerobili by sme aj gate, keby prišlo 50 ľudí. Takže vítam túto formu hrania a sme jej otvorení. A za takých podmienok vieme sprostredkovať kopec muziky minimálne raz týždenné. Inak to bude čím ďalej, tým väčší problém.
Lukáš Oravec
Sú dva spôsoby alebo kombinácia dvoch spôsobov financovania. Buď sa podnik zachová spomínaným spôsobom a to, bez akejkoľvek povinnosti finančnej a organizačnej necháva bremeno na kapele a navyše zarába z publika ktoré ešte musí živiť kapelu, pričom sama kapela si ho musí zháňať, čo považujem za najmenej poctivú cestu. Druha cesta je že podnik určí honorár ktorý sa vopred dohodne a musí sa postarať o propagáciu a preberá finančnú zodpovednosť. Podnik môže byť v pluse, ak príde dosť ľudí ale taktiež nemusí. Tento spôsob je pre muzikanta samozrejme najvýhodnejší. Tretí spôsob je ich kombinácia - podnik dá finančný základ a percenta zo vstupného, čo považujem za spravodlivé, ak by som mal byť nestranný. V tomto prípade musia vynaložiť úsilie propagácie obe strany. Chápem, ak sa vedúcim podnikov nechce pracovať, tak tieto nové spôsoby nachádzajú uplatnenie.
Tomáš Lukáč
V prvom rade sa snažím vždy dohodnúť pevnú sumu. Za vstupné hráme, keď to inak nejde, alebo keď prosto chceme hrať a financie až tak neriešime. Inak to pre umelca nie je veľmi výhodné, pretože na vstupnom sa v tých slovenských mini kluboch/podnikoch veľa nevyberie - kvôli kapacite a kvôli tomu, že tu za klubový koncert nikto veľa nedá. Oplatí sa to azda iba keď hrá umelec sám – sólo produkcia (to ale nie je však môj prípad).
Gabriel Jonáš
Možno výnimočné by som urobil pokus, aby som videl ako to funguje, ale myslím si, že je to nedostatočné v prípade, že z produkcie hudobník žije. Je to tiež otázka ocenenia hráčov zo strany odberateľa, čo v tomto prípade postrádam. Vyznieva to akoby profesionáli hrali ‚do klobúka‘.
Klub Hlava 22 (Bratislava)
My sa de facto už od začiatku snažíme takto fungovať. Nechceme zarábať na hudobníkoch, nám postačí príjem z baru. Hlavne v prípade domácich umelcov... Tento spôsob má výhody pre obe strany, pokiaľ každý robí dobre svoju prácu. T znamená, že každý sa musí snažiť čo najviac promovať daný koncert. Maily, Facebook, špecializované hudobné stránky, plagáty, atď... V našom malom hlavnom meste, kde nie sme ako v Paríži, New Yorku, ani ako v Prahe, sa nedajú robiť verejné koncerty dva alebo trikrát mesačne. V takom prípade je návštevnosť nízka a my chceme, aby boli obe strany spokojné.
U nás sú niektoré spokojné kapely, ktoré hrajú každý druhý mesiac a majú vysokú návštevnosť. Výsledok je taký, že my spravíme veľmi slušný obrat na bare a oni takisto vedia nazbierať na vstupnom veľmi slušný honorár, ktorý môže byť dva až tri krát vyšší, než obvyklý fixný honorár ktorý ponúkajú kluby. Je to všetko o vyváženosti, vtedy je každý spokojný. Nevyjde to však vždy, je strašné veľa faktorov, ktoré môžu do toho zasiahnúť - koncert nejakej hviezdy v ten istý večer vo Viedni, zlé počasie, hokejový zápas, moc dobré počasie, vtedy sú zas všetci preč na víkend... Tí, ktorí majú hudobné kluby to väčšinou nerobia aby zbohatli, ale preto, že je to ich vášeň a chcú aby hudba naďalej fungovala a mohli zažiť krásne hudobne zážitky . Dobre vedia o čo ide. Dokázať z takejto aktivity žiť je už veľká výhra v dnešnom svete.
Jozef Chorvát
Klubové hranie v Bratislave je na veľmi biednej úrovni a tomu nasvedčuje aj fakt, že sa o takýchto veciach vôbec musíme baviť a poukazovať na ne. Napriek tomu, iba silou vôle a silou chcenia (hudobníkov a muzikantov samozrejme) sa ako tak drží. Majitelia klubov vedia aká je situácia, preto ju využívajú na 100%. Keď kapela chce hrať, musí si zohnať v klube termín a majiteľ klubu kapele oznámi, že vstupné ide kapele a klub má zisk z baru (a to je ten lepší prípad, lebo som sa stretol aj s prípadom, kedy majiteľ klubu chcel kapele vyplatiť iba 80% z vyzbieraného vstupného). Potom to týždeň pred koncertom hodí na net, v deň koncertu (v tom lepšom prípade) deň pred koncertom vylepí plagát pred podnik a jeho diel propagácie je hotový. Akákoľvek väčšia a intenzívnejšia propagácia je iba a iba na kapele a to nie je v poriadku. Tým pádom kapela propaguje klub, všetko okolo, len nie samú seba. Tento model by fungoval v prípade, keď sa jedná o klub, ktorý má svoje meno, svoju stálu klientelu a kde sa klub stará o propagáciu všetkými možnými kanálmi – PR články, PR rozhovory, mestské propagačné kanály, početné výklepné plochy, vlastný priestor v médiách prislúchajúcich danému regiónu a samozrejme internet. Swing society orchestra má väčšinou koncerty zaplnené do posledného miestečka a to je výsledkom dobrej PR politiky nášho manažéra, takže my si takéto podmienky dovoliť môžeme. Je však dôležité povedať, že nesúhlasíme s týmto systémom honorovania hlavne preto, lebo potom si majitelia klubov myslia, že každá kapela má takú poslucháčsku základňu ako my, čo nie je pravda a prispieva to k deštrukcii klubového hrania na Slovensku.
*Pozn. redakcie: Portál Jazz.sk poskytuje bezplatný priestor na propagáciu a promo koncertov. Každý návštevník stránky, hudobník či organizátor môže jednoducho sám pridať udalosť do kalendáru koncertov.
-rob-
