Trubkár Lukáš Oravec sa na slovenskej jazzovej scéne zjavil ako blesk z jasného neba. Jeho debutový album „Introducing Lukáš Oravec Quartet“ vyhral cenu Esprit 2013 za najlepší jazzový album roku. Oravec následne spolupracuje so špičkou domácej scény. Hrá v Matúš Jakabčic SK/CZ big band, Gustav Brom big band, je členom Milo Suchomel Band. Ako sideman pôsobil v projektoch Sisi Michalidesovej, Ľuboša Šrámka, alebo Nikolaja Nikitina. Do svojich vlastných projektov si pozýva veľmi zaujímavých hostí. Na prvom CD s ním spolupracoval Radovan Tariška, na albume „Piotrology“ s ním hrajú Kálmán Oláh a legendárny altsaxofonista Vincent Herring. Na predposlednom CD „Kaunis Five Kulosaari“ sú jeho spoluhráčmi Ondřej Štveráček, klavirista Pavel Wlosok či Piotr Wyleżoł.
Jeho najnovšie CD „Lukáš Oravec Quartet and Bob Mintzer – Ali“ vydal Oravec na vlastné náklady v roku 2016. Na tomto albume s Oravcom účinkuje Tomáš Baroš na kontrabase, Marián Ševčík hrá na bicích nástrojoch a rytmickú sekciu dopĺňa maďarský klavirista Kálmán Oláh. Okrem lídra je ďalším sólistom fenomenálny saxofonista, aranžér, skladateľ a pedagóg z USA Bob Mintzer.
Na albume je 6 skladieb. Zaujímavé je, že Oravec sa autorsky podieľal iba na jednej z nich. Prvá skladba „Always“ je kompozíciou Kálmána Oláha, ktorý ju venoval ako pamiatku zosnulému saxofonistovi Dezso „Ablakos“ Lakatosovi. Oláh získal za túto kompozíciu prvé miesto v súťaži „Theloniuos Monk International Jazz Composers Competition". Skladba je založená na lyrickej téme. Silná melódia plná kontrastov a plynulý harmonický rytmus uľahčujú prácu sólistom, ktorí sa v improvizáciách môžu nechať viesť samotnou skladbou. Mintzer začal svoje sólo ako prvý a výborne zapadol do tohto konceptu. Oravec sa takisto nenechal zahanbiť a po umiernenom sóle Mintzera pekne vygradoval svoje sólo. Oláh ukázal svoj obrovský cit pre melódiu, motivickú prácu, ale aj polyfónne hranie, ktoré mi pripomínalo Freda Herscha alebo Brada Mehldaua.
Po úvodnej skladbe nasleduje swingová „Bebop Special“ v rýchlejšom tempe, ktorej autorom je Bob Mintzer. Baroš so Ševčíkom navzájom dlhoročne spolupracujú, čo sa ukazuje aj tu. Tvoria nesmierne spoľahlivý rytmický tandem. Oláh mi vo svojom sóle pripomínal Keith Jarretta, ale jasne odkazoval aj na Bud Powella či Thelonia Monka. Oravec si svoje sólo naplno užíval bez akýchkoľvek pochybností. Podobne aj Mintzer nastúpil na svoje sólo s veľkou dávkou energie a spontánnosti. Svojim obrovským tenorovým soundom kreatívne spájal bopové linky. Zaujímavý je riff, ktorý hrá saxofón, klavír a trúbka po každom sóle. Po Mintzerovi mal sólovú časť aj Marián Ševčík, ktorý hral ako vždy výborne.
Tretia je na albume Oravcova kompozícia „Ali“, ktorá je venovaná Alene Kučeríkovej. Po bebopovej „swingovke“ sa presúvame do modálnej roviny. Skladba sa začína klavírnym rytmicko – melodickým riffom, na ktorý krásne nadväzuje hlavná melódia, ktorú hrá tenor saxofón a trúbka v dvojhlase. Po krátkej téme sa začína meniť „feel“. Oravec svojim soundom a spôsobom hry pripomína Lee Morgana, Freddie Hubbarda či Woody Shawa. V jeho improvizácii nezaznie ani jedno bopové „cliché“. Oravec sa krásne vyhráva so zvukom, hudobným motívom a rôznymi stupnicami, čím neustále mení farbu a náladu svojho sóla. Oláh aj Mintzer pekne nadviazali na Oravcov systém čím zachovali voľný charakter tejto témy.
Album pokračuje Mintzerovou kompozíciou „Somewhere up there“, ktorej téma je krásne zaranžovaná. Melódia je plná „call and response“ princípov a pekných motívov. V improvizáciách sa strieda groovový a swingový rytmus. Mintzer nám v jeho sóle ukázal, že nie nadarmo spolupracoval aj so Jacom Pastoriom. Jeho zmysel pre pauzu a štýlové frázovanie striedali bebopové linky. Oravec taktiež nadviazal na Mintzera svojimi dlhými, expresívnymi tónmi a klasickými frázami.
Predposledná skladba sa nesie v pomalom a voľnom duchu. Je ňou kompozícia Tomáša Baroša s názvom „Bunch of gypsies“. Kompozícia má od prvého tónu orientálny charakter, čo spôsobuje harmonická molová stupnica, ktorou začína krátke intro v podaní trúbky a klavíra. V tomto duchu pokračuje aj hlavná téma, ktorá je veľmi zaujímavá. Ako prvý nastupuje na sólo Baroš, ktorý veľmi pekne rozvíja náladu, ktorá je nastolená v téme. Podobne aj ostatní sólisti výborne zachovali jednotný koncept tejto skladby, ktorá mala miestami až meditatívny charakter.
Posledná skladba albumu má názov „Thadeus“. Bob Mintzer ju venoval trubkárovi Thadovi Jonesovi. Kompozícia má krásnu swingovú melódiu. Swingový feel je podporovaný hlavne pomalým tempom, ktoré si všetci členovia vychutnali. Oravec vo svojom sóle ukázal svoj obrovský štýlový záber. Vynikajúco frázoval bopové linky, využíval modálny prístup, outliny a doubletimové pasáže pri ktorých sa ježia chlpy. Rovnako aj Oláh s Mintzerom a Barošom sa v tejto skladbe nenechali zahanbiť a ukázali svoju úctu ku tradícii.
CD „Lukáš Oravec Quartet and Bob Mintzer – Ali“ je výbornou mainstreamovou platňou. Veľmi sa mi páči výber jednotlivých skladieb a prístup všetkých členov. Hudba na tejto doske má veľmi veľa polôh, čo dokazuje hudobnú profesionalitu a všestrannosť všetkých zúčastnených hráčov.
Dávid Oláh
