Keby ktokoľvek z prítomných vyzval niekdajšiu americkú ministerku zahraničia Madeleine Albrightovú na septembrovom galakoncerte vo Washingtone, aby si zahrala na bicie, váhať nebude. Nebolo by to totiž po prvýkrát. Stať sa tak môže po tom, čo získa cenu za jazzovú diplomaciu.
Albrightová vlani na slávnostnej večeri v Bielom dome stretla trubkáraChrisa Bottiho, ktorý ju o pár týždňov neskôr pri valentínskom koncerte vo washingtonskom Kennedyho centre pozval na pódium, aby si zahrala na bicie počas árie Nessun dorma.
Pražskú rodáčku to bavilo tak, že by si všetko pokojne zopakovala 23. septembra, kedy dostane cenu za dlhodobú podporu jazzu od organizácie Thelonious Monk Institute of Jazz. Tá chce ocenením okrem iného "vyzdvihnúť úlohu jazzu ako diplomatického nástroja", ktorý môže zbližovať ľudí z celého sveta.
Počas koncertu Chris Bottiho prepustil bubeník Billy Kilson svoje miesto Madeleine Albrightovej aby 'zahrala' bubenícky part v árii Nessun Dorma
Dnes sedemdesiatpäťročná Albrightová povedala, že jazz ju začal zaujímať v 80. rokoch minulého storočia, kedy ako univerzitná profesorka navštívila Československo a tajne sa stretla s členmi Jazzovej sekcie Zväzu hudobníkov ČSR. Vtedy si vraj uvedomila, akú úlohu môže americká hudba a konkrétne jazz zohrať pri odpore proti nedemokratickému režimu.
Sama si potom "jazzovej diplomacie" užila v roku 1994. Vtedy slúžila ako veľvyslankyňa Spojených štátov pri OSN a v Prahe pomohla usporiadať návštevu vtedajšieho amerického prezidenta Billa Clintona v jazzovom klube Reduta, kde mu český prezident Václav Havel odovzdal saxofón.
Clinton na neho zahral džezový evergreen My Funny Valentine, zatiaľ čo Havel hral mimo rytmus na rumbagule, zaspomínala si Albrightová.
-rob-
