6. marca 1963 nahral John Coltrane album, o ktorom sme donedávna nevedeli a nemohli ho počuť. O 55 rokov neskôr, 29. júna 2018 dostali všetci fanúšikovia umenia vzrušujúci narodeninový darček. Práve v tento deň bol album oficiálne vydaný a zverejnený. Poďakovať sa musíme v prvom rade Coltraneovej bývalej manželke Naime, ktorá túto nahrávku náhodou objavila v rodinnej zbierke na povale jej domu a následne ju ponúkla vydavateľstvu Impulse!
Coltraneovými spoluhráčmi sú členovia jeho kvarteta zo 60. rokov minulého storočia – Elvin Jones za bicími nástrojmi, McCoy Tyner na klavíri a Jimmy Garrisson tu hrá na kontrabase. V špeciálnej deluxe edícii nájdeme dokopy 14 trackov. Hudba je zložená z viacerých verzií dnes už jazzového štandardu „Impressions“, ďalej je to krásna balada „Nature Boy“, ktorú preslávil hlavne spevák a klavirista Nat King Cole. CD pokračuje ďalšou populárnou piesňou, ktorej autorom je Franz Lehár, má názov “Vilia“. Nasledujú už iba Coltranove autorské kompozície – „One Up, One Down“, „Slow Blues“ a skladba s čisto pracovným názvom „Untitled Original 11386“.
Ťažko opísať slovami hudbu tohto génia. Začal by som preto zaujímavosťou týkajúcej sa obdobia a Coltraneovho hudobného smerovania v čase nahrávania toho CD. Coltrane totiž nahral tento album v rovnakom roku ako aj dve dosky, ktoré taktiež patria k tomu najzaujímavejšiemu z jeho tvorby – Ballads (1963) a Impressions (1963). Zaujímavé je práve to, že CD Both Directions at Once - The Lost Album je koncepčne niekde uprostred dvoch spomínaných dosiek. Coltrane tu okrem svojho modálneho, avantgardného prístupu prezentuje aj hardbopový štýl, ktorý je taktiež ovplyvnený modernými improvizačnými postupmi. Poslucháč tu má teda možnosť počuť Coltranea vo viacerých podobách. Nesmierne vzrušujúci je samotný fakt, že sme sa stali svedkami objavenia stratenej nahrávky jedného z najväčších umelcov minulého storočia. Myslím si, že by sme boli nadšení akoukoľvek nahrávkou - či už by išlo o čisto hardbopový album, alebo o hudobné abstrakcie z jeho neskorého obdobia. Názov albumu vo voľnom preklade znamená "Obidva smery súčasne - stratený album". Coltrane sa vo svojej hudbe inšpiroval rôznymi umeleckými smermi 20. storočia (dadaizmus, dekonštruktivizmus atď.), ktoré sa snažili rôznymi náhodnými postupmi vyjadriť svoju frustráciu a nihilistické presvedčenie o stave spoločnosti a kultúry vo vojnovom a medzivojnovom období.
Hudba na CD je nesmierne hlboká so silnou výpoveďou, čo je pre túto legendu prirodzené. Veľmi sa mi páči zvuk nahrávky, ktorý je perfektný. Pri kvalitnom aparáte nadobudnete pocit akoby hral tento kvartet priamo pred vami v jednej miestnosti. Kapela hrá fantasticky, na mnohých miestach transcenduje zmysel a cieľ hudby. Pri počúvaní som mal pocit akoby som nepočúval hudbu, ale iba čisté emócie – spev, nárek, radosť, hnev, smútok, nádej, ale aj frustráciu a utrpenie. V hudbe týchto pánov je cítiť úplné odpojenie sa od ega, módy, štýlu či určených konvencií. Ide o expresiu ich samotných duší. Spirit, hĺbka, farba a nálada tohto CD boli pre mňa jedným z najväčších umeleckých zážitkov aké som kedy zažil. Úprimne závidím všetkým fanúšikom, ktorí mali tú možnosť počuť hrať túto kapelu naživo.
Veľmi som sa prekvapil, že som pri počúvaní nemal potrebu hudbu analyzovať ani ju hodnotiť. Jednoducho som si užíval každý jeden tón tohto diela. Kto tento album ešte nepočul, mal by tak čím skôr spraviť. Coltraneove posolstvo sa k nám opäť vrátilo v podobe nových kompozícií a verzií jeho obľúbených štandardov.
Dávid Oláh
