Brusel je raz v roku nielen hlavným mestom Európy, ale aj hlavným mestom jazzu. Brussels Jazz Weekend je názov trojdňového jazzového ošiaľu, do ktorého sa mesto ponorí každoročne na konci mája. Najväčší jazzový festival v Európe prebiehal tento rok už ôsmykrát a opäť mal zvláštnu atmosféru.
Neďaleko od centra diania sa pred sto rokmi narodil Toots Thielemans (1922–2016) a tento ročník bol venovaný jeho pamiatke. Bruselský jazzový víkend to je 150 koncertov na štyroch otvorených scénach – hlavná je na Grand Place, ostatné tri v blízkom okolí v starom meste. Všade je vstup voľný... Ďalšie koncerty sa konajú na tridsiatich troch pódiách v klubových a spoločenských priestoroch širšieho centra Bruselu.
Jedno z pódií je venované tradičnému jamsession, voľnému stretnutiu jazzových hudobníkov. Kombinácia historickej kulisy námestia Grand Place a moderného jazzu je fascinujúca. Sedel som v epicentre Európy. Hovorili sme rôznymi jazykmi v dokonalom porozumení a cez nepreniknuteľný dav sa lial vodopád ohromného, do tohto momentu nepočutého kumštu. Celý Brusel sa brodil v jazze. Každý jazzový festival je oslavou veľkosti ducha a ľudskej tvorivosti. Bruselský festival som prežil aj ako oslavu ľudskosti. Úsmevy a priazeň všade naokolo, nielen v podobe ponúknutej stoličky. Ochota a rešpekt navzájom, pri účasti všetkých farieb pleti, národností, vierovyznania i rodového zaradenia. Mačka na pleci intenzívneho poslucháča a psíci poslušne pri nohe, vypĺňali chvíľky poklesu pozornosti pri striedaní kapiel.
Jediné, čo mi bolo ľúto, že som v siahodlhom zozname kapiel nenašiel žiadnu zo Slovenska. Ja sám som bol v bekstejdži slovenskou raritou. Napokon, v bulletine festivalu sa píše: „Objavuj jazz, objavuj región, objavuj mesto, ktoré swinguje ako žiadne iné...“ To som už niekde počul... Aktuálne „Podoby jazzu“ na rádiu Piešťany nemôžu byť o inom, než o festivale v Bruseli. Nielen 150 koncertov a voľný vstup sú témou na zamyslenie. Úroveň predvedeného kumštu je predmetom skúmania. Či už spomenieme otvárací koncert, na ktorom sa predstavil takmer 80-ročný Philip Catherine, alebo koncerty venované storočnici Tootsa Thielemansa, cez zázračné dieťa, akým je gitarista Eliott Knuets, po každý jeden koncert mimo hlavného pódia – všade znel strhujúci jazz.
Bruselský bigband Jazz Station a jeho šéf Stéphane Mercier by chcel prísť na Slovensko, Peter Hertmans, gitarový mág a pedagóg, tútor i opatrovateľ Eliotta Knuetsa by sa s radosťou pridal... Olivier Ker Ourio presvedčil s ústnou harmonikou auditórium v rozkolísanom sprievode karibskej rytmiky. Daniel Salemi otváral projektom „Daylight“ nedeľný program na Grand Place, a spolu s ním už zo soboty známy bubeník Daniel Jonkers, o ktorom bude Európa určite ešte počuť. Viac už, priatelia v relácii "Podoby jazzu" (reprízu včerajšej nedeľnej premiéry si môžete vypočuť v stredu o 23:00 na frekvencii 90,2 MHz alebo na www.radiopiestany.sk) a na stretnutie sa teší vám a jazzu verný
Jano Babič
