CD Standards Sessions: Horúca novinka saxofonistu Chada Lefkowitza-Browna

CD Standards Sessions: Horúca novinka saxofonistu Chada Lefkowitza-Browna
Dávid Oláh
Newyorský lev Chad Lefkowitz-Brown sa rozhodol, že vytvorí nový album. Slovo „vytvorí“ som si nevybral náhodou, ide totiž o spojenie jednotlivých „standards sessions“, ktoré pravidelne pridával na svoj youtube kanál počas dlhšieho obdobia. Doska sa skladá z dvanástich jazzových štandardov, ktoré Lefkowitz-Brown interpretuje spolu s klasickým jazzovým triom, ktorého členovia sa však na každej nahrávke menia.
 
Chad Lefkowitz-Brown dal dokopy CD, na ktoré čakal každý fanúšik jeho hry na tenor saxofóne a klasického mainstreamového jazzu. Väčšinou ide o swingujúce skladby ako napríklad Parkerovo „Yardbird Suite“ a „Scrapple From The Apple“, či kompozíciu Hanka Mobleyho „This I Dig Of You“. Nechýbajú tu ani latinové tempá – „On Green Dolphin Street“, „Alone Together“ a I´ll remember April“. Štandardy sú hrané v jam sessionovom duchu – žiadne reharmonizácie, špeciálne intrá, outrá či aranžmány.
 
Hudobní kritici si môžu myslieť, či takéto CD bolo potrebné. Naprieč celou históriou jazzovej hudby sa neustále nahrávali, nahrávajú a asi aj stále budú nahrávať skladby z Great American Songbooku. Na druhej strane si však myslím, že hudobných fajnšmekrov, mladých, ale aj starších hudobníkov, bude stále zaujímať, na akej úrovni majú nové tváre jazzu zvládnutý tradičný jazyk a jednotlivé štýly hrania.
 
Lefkowitz-Brown na tomto albume ukázal svoju veľkú úctu k jazzovej histórii. Má excelentne zvládnutý swingový, bopový, ale aj moderný spôsob hry. Okrem toho, že dokáže napodobniť Michaela Breckera, Johna Coltranea, Bena Webstera či Sonnyho Rollinsa, si vo svojich 29. rokoch vybudoval svojský zvuk a celkový koncept hry.
 
 
CD "Standard Sessions" je inšpiráciou pre všetkých jazzových hudobníkov, ktorí majú pocit, že hranie jazzových štandardov je v súčasnosti prežitkom. Hranie samotných štandardov bez akéhokoľvek aranžmánu, alebo aspoň malého zásahu do ich štruktúry je vecou, ktorá sa v praxi ujme asi už iba na jam sessions, firemných akciách či svadbách. Na druhej strane je to jazyk, na ktorom základe stojí všetka súčasná popová aj jazzová hudba, a či už špičkoví jazzoví hudobníci vo svete, alebo v našom regióne sa najprv venovali tejto tradícii, z ktorej si postupne vybudovali svoj vlastný kompozičný, aranžérsky, ale aj hráčsky štýl. 
 
Dávid Oláh
 

 

 

Ďalšie články

Kde sa vzali Hipsteri?
Určite ste sa s nimi už stretli. Ležérne oblečenie zo sekáča, na očiach wayfarerky (pre...
Top 5: Jazzový saxofón swingu a bebopu
V dejinách akejkoľvek oblasti vždy existuje niekoľko osobností, niekoľko udalostí, niekoľko...
Recenzia CD: Ľuboš Šrámek/Nikolaj Nikitin - Altar
Zainteresovanému poslucháčovi domácej jazzovej scény mená Nikolaj Nikitin a Ľuboš Šrámek netreba...
Sonny Rollins: Svojimi vlastnými slovami - "Nenávidím hudbu, premrhal som svoj život"
31. júla 2014 vyšiel v týždenníku New Yorker článok s titulom Sonny Rollins: Svojimi vlastnými...
When David met Nils Petter
Na Slovensku sme si už akoby zvykli, že úspech sa neodpúšťa. Ani prajnosť a žičlivosť nepatria k...
Soundtrack k môjmu životu – Thelonious Monk with John Coltrane: The Complete 1957 Riverside Recordings
Niekedy stačí k šťastiu skutočne málo: napríklad komplet štúdiových stretnutí dvoch absolútnych...
Jazz zamrznutý v obraze
Dôkazom, že na jazz možno nahliadať rozličnými spôsobmi, je napríklad aj súťaž Jazz World Photo,...
Beyond Piano – Pavel Morochovič
Pokiaľ by som chcel pretlmočiť titul tohto článku, zrejme by som sa musel uchýliť k obraznému...