V spolupráci s Veľvyslanectvom Spojených Štátov máme na Slovensku výnimočnú navštevu: Chris Byars Quartet, zoskupenie hudobníkov, ktoré kráča v šľapajách jazzovej tradície. Počas svojej krátkej návštevy u nás už stihli odohrať niekoľko koncertov a v utorok 17.12 pripravili 3-hodinový workshop. Vo svojom nabitom kalendári si však našli miesto pre niekoľko otázok. Rozprávali sme sa s lídrom, saxofonistom Chrisom Byarsom a kontrabasistom Arim Rolandom.
Mohli by ste nam predstaviť kapelu, ktorá je tu s vami?
Chris: Na kotrabase hrá môj dlhoročný spoluhráč Ari Roland. Stretli sme sa v roku 1987 v New Yorku. Na alt saxofón hrá Zaid Nasser, syn jazzovej a bluesovej legendy Jamila Nassera. Najmladším členom je náš bubeník Keith Balla. Myslím, že sa narodil v tom istom roku v akom sme sa prvýkrát stretli s Arim. Nevedel ešte ani rozprávať a zatiaľ čo my sme už hrávali po kluboch v New Yorku (smiech).
Pri takomto zoskupení uvažujem, či vám nechýba nejaký harmonický nastroj, klavír alebo gitara. Čo sa napríklad hudobne deje pod kontrabasovým sólom?
Ari: Na to viem odpovedať veľmi jednoducho. Nie, nechýba. Chris, okrem toho, že je vynikajúci inštrumentalista, je aj fenomenálny aranžér. Za svoj aranžérsky talent získal už niekoľko ocenení. Dodnes sa mi stáva, že hrám sólo, zavriem oči a počujem klavírny doprovod. No je to Chris, čo ma doprevádza.
Z vašej hudby cítim veľký rešpekt k jazzovej tradícii. Čo je vašim zdrojom inšpirácie ?
Chris: Pre mňa je to Charlie Parker. Prvý krát som jeho platne počul keď som mal 12 rokov. Každému rodičovi odporúčam, aby púšťal svojim deťom Charlieho Parkera. Dodnes je to pre mňa nezabudnuteľný zážitok.
Ari: Art Tatum, Count Basie, Louis Armstrong… Ktokoľvek z týchto pánov. Do tejto hudby som sa tiež zamiloval v útlom veku, chytila ma za srdce a už nikdy nepustila. Je to ťažko vysvetliteľný pocit a pokojne by som to prirovnal k silnému duchovnému zážitku.
Býva na vašich koncertoch aj mladšie publikum? Povedzme aj deti?
Chris: Deti veľmi nie, lebo častokrát sa tam podáva alkohol (smiech). Mladých ľudi býva na našich koncertoch dosť. Cítime, že záujem o túto hudbu rastie. Či už je to v New Yorku, alebo aj za hranicami USA.
Ari: Práve dávame dokopy výchovný koncept „Jazz na školách.“ Spolupracujeme s rôznymi školami, snažíme sa prispôsobiť ich výchovnému procesu a zaradiť jazz do študijného programu. Jazz má čo povedať každej generácii.
V nedávnom rozhovore Steve Smith povedal, že každý jazzový hudobník by mal počúvať jazzovú tradíciu a tých čo prišli pred nami. No dodal, že ak hľadá nové nápady, počúva hráčov mladšej generácie. Čo si myslíte o takomto procese tvorby ?
Chris: Inšpirácia je moje zamestnanie. Samozrejme, že počúvam aj mladých hráčov. Pre mňa je dôležité nechať sa inšpirovať všetkými. Ale rovnako dôležité je inšpirovať iných.
Ari: Teraz by som vedel vymenovať 20 muzikantov vo veku od 20 do 50 rokov, ktorí sú geniálni v tom, čo robia. Hrávam s nimi pravidelne, chodievam na ich koncerty počúvať a čerpať nové myšlienky. Tiež si však myslím, že je to obojstranné. Tak ako sa môžeme nechať niekým inšpirovať, môžeme aj my inšpirovať druhých.
Cestujete po celom svete a v spolupráci s Americkou vládou predstavujete jazz na rôznych miestach. Cítite sa ako „jazzoví veľvyslanci“?
Chris: Áno, hovorí sa o nás tak. My sme to však nezačali, pokračujeme v tom čo začal Louis Armstrong, Duke Ellington...
Ktoré krajiny ste doteraz navštívili ?
Ari: Ja som napočítal 41 krajín.
Chris: Ja 43 (smiech)
Ari: Sme zapojení do tohto projektu od roku 2007. Bola to prevažne Stredná a Východná Európa, Afrika, Ázia. Zatiaľ sa nám nepodarilo navštíviť krajiny Strednej a Južnej Ameriky. Sme pripravení hrať hocikde. Ak mám hrať v nejakej dedinke v horách v Tadžikistane, super, budem sa na to veľmi tešiť. Hrávame pre ľudí, ktorí jazz počúvajú pravidelne, no stáva sa, že aj pre tých, čo ho počujú prvý krát.
Chris: Vždy začneme skladbou, ktorú každý v tej lokalite pozná. Či už je to Happy Birthday alebo nejaká populárna, či ľudová pieseň. Pýtame sa recepčných, taxikárov, ľudí čo stretávame.
Len pre zaujimavosť, čo hrávate na Slovensku ?
Chris: Tancuj, tancuj, vykrúcaj a kedže idú Vianoce, Nesiem vám novinu.
Aký odkaz chcete prenechať na svojich workshopoch svojim študentom?
Chris: Jazz je pre všetkých! Jazz mal vždy tendenciu spájať ľudí z rôznych vrstiev. Rovnako je tomu aj dnes.
Ari: Jazz vznikal v dobe plnej socio-ekonomických, etnických nepokojov. Na jazzových koncertoch sa však rozdiely stierali a na všetky problémy sa zabúdalo. Ľudia bez rozdielu pleti, veku, ekonomických pomerov sa na koncertoch stretávali a počúvali jazz.
Čo považujete za najdôležitejšie pri komunikácii v kapele? Myslím, že o tom budete rozprávať aj na workshope v Bratislave…
Chris: Jedným slovom: Dynamika. Preto sa treba počúvať. Ak má niekto sólo, nikto iný ho nesmie hlasitosťou predbehnúť. Sólista je nadradený zvyšku kapely a to by si mal každý uvedomiť.
Klasická otázka na záver: Aké su vaše plány po návrate do New Yorku?
Chris: Vo februári nahrávame album kompozícii Earla Hinesa, na čo sa veľmi teším. Potom hrať, hrať a hrať.
Ari: Sme v stálom pohybe. Ľudia sa ma pýtajú aké to je žit hraním jazzu a odpovedám, že len sa treba snažit. Nečakám na príležitosti, ale hľadám ich. Hrávame každý deň a veľmi nás to teší.
Ďakujem za príjemný rozhovor a veľmi sa teším na workshop!
Workshop v rámci Večerných jazzových ateliérov sa koná 17.12. o 19.00 v Kultúrnom priestore Kontakt
http://www.facebook.com/events/182778025256704/?fref=ts
David Čudek
