Peter Lipa: Neúprosné ráno
Napriek systematickej práci v jazze na Slovensku svoju prvú profilovú platňu Neúprosné ráno nahrával Peter Lipa až roku 1983. Jedným z hlavných dôvodov bolo, že spieval len po anglicky. Pri nahrávaní tejto platne oslovil etablovaných textárov ako bol Milan Lasica, Tomáš Janovic, Ján Štrasser, Ján Turan, ktorí „v tom čase mali v sebe dostatočnú dávku autocenzúry a vedeli, čo cez schvaľovacie procesy prejde a čo nie. Problém bol s textom Jána Turana: Čierny klavír (na platni nahratý ako Čierny deň), ktorý sa zdal príliš pochmúrny a málo optimistický“
Peter Lipa o tom rozpráva: „Predovšetkým som nemohol nahrávať vôbec, lebo som spieval len po anglicky a keď som konečne vydal prvú LP, mal som takmer 40 rokov. Zasadný problém bol s obalom platne. Na pôvodnom návrhu Tona Sládeka bola fotografia, na ktorej som mal páskovanú košeľu a riaditeľ vydavateľstva, Ivan Stanislav povedal, že to nepripustí, pretože vyzerám ako väzeň. Tono potom dosť znechutene urobil náhradný návrh.
Ždanovovská estetika socialistického realizmu poľa historikov končila v Československu v období 1956 – 59, mnohé z jej ideí však zostali v podvedomí zodpovedných ideológov, ktorí sa oháňali „optimizmom v kultúrne“ ešte aj v 80. rokoch. Robili tak v duchu tzv. autocenzúry.
Úryvok z textu doc. Yvetty Kajanovej
