Aké krásne je plávať v hlbokých vodách asociácií. Aké oslobodzujúce je premýšľať nad svetom bez zábran konvencií. Aké zmysluplné je nadväzovať spojenia naprieč kultúrami a viesť dialóg umení. Aké prospešné je s rešpektom k okoliu rozvíjať tradície. Aké blahodarné je ohľaduplne tvoriť a za formou vidieť aj obsah. Všetky tieto rétorické otázky vyplynuli z krásnych chvíľ strávených s hudbou multi-kultúrneho kvarteta vedeného saxofonistom Vasilisom Xenopoulosom a klaviristom Paulom Edisom. Pozývam vás k tomuto očarujúco citlivému hudobnému snívaniu o domove, ktorý nie je tým nadužívaným patetickým heslom politických populistov, ale stelesnením Válekových rúk, v ktorých nielen nachádzame bezpečie a pokoj, ale ktoré ten svet hodnôt aj skutočne kreujú.
Keď Antonín Dvořák komponoval počas jari 1893 v New Yorku svoje symfonické dielo známe ako Symfónia č. 9 e mol s podtitulom „Z nového sveta“ alebo „Novosvětská“, bol zrejme v rozpakoch. Zámorie mu ponúkalo množstvo príležitostí, ale zároveň mu v ruchu bujnejúceho a pulzujúceho veľkomesta chýbalo ticho českého vidieka, v mori budov a spleti ulíc zrejme márne hľadal ostrov stredočeskej zelene a kľukatiacu sa Vltavu. Z tohto tvorivého cnenia nevznikla prázdna óda na vysnený domov, ale monumentálny obraz sveta, v ktorom si každý hľadá svoje miesto na spokojný život a každý má na to aj právo. Asi z týchto príčin pristúpilo autorské duo Xenopoulos – Edis pri svojom prvotriednom swingu po tom uhrančivom motíve z druhej vety Dvořákovéj symfónie (Largo). Celý album "Feels like Home" (Ubuntu Music) je vitálnym počinom aktuálneho swingu a bebopu, hýriaci farbami a voňajúci bezstarostnosťou. Preto ani Dvořáková hymna na domov v ich interpretácii nie je letargickou drámou, ale povzbudivou správou o tom kde všade sme doma.
Či sú to grécke slnkom prežiarené pláže, alebo anglická dažďom nasiaknutá zeleň, v tvorbe týchto hudobníkov sa ich prežívanie toho čo nazývame domovom, pretavilo do nahrávky plnej pozitívnych asociácií. Ide o nahrávku ďaleko prekračujúcu obmedzenia nezmyselného nacionalizmu, inšpirujúcu práve životaschopnosťou multikultúrnej výmeny. Progresívny nie je tento album svojou nástojčivou snahou po novom, ale empatickým prístupom k tradícii, čoho najlepším príkladom je swingová pocta Dvořákovi. „Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať“, napísal v roku 1959 Miroslav Válek a na albume "Feels like Home" sú to ruky hudobníkov zhmotňujúcich do jazzu tú neuchopiteľnú túžbu po objavných cestách a nutných návratoch do stavov, v ktorých každý z nás tuší, že tu je na správnom mieste. Vypočujte si hudbu kvarteta Vasilis Xenopoulos / Paul Edis s kontrabasistom Adamom Kingom a bubeníkom Joelom Barfordom a cíťte sa ako doma!
Autor: Miroslav Haľák
