Albert Mangelsdorff (* 5.9.1928 - † 25.07.2005) vo Frankfurte n.M. v Nemecku, bol jedným z najznámejších a najinovatívnejších európskych jazzových trombónistov v žánri moderného a free jazzu, priekopník techniky tzv. multifónie.
Narodil sa vo Frankfurte n.Mohanom. Veľmi rýchlo zistil, že ho láka stať muzikantom, preto sa u svojho strýka začal učiť všeobecnú hudobnú teóriu, harmóniu a hrať na husliach. Ako samouk hral aj na gitare. Aj keď oficiálne musel študovať klasickú hudbu, vášnivo sa zaujímal o džez, najmä zásluhou jeho staršieho brata Emila, ktorý už hral aktívne na saxofóne. Ako sám spomína, po večeroch, keď strýko s tetou boli v divadle, sadol si k rádiu a tajne počúval vtedy v Nemecku oficiálne zakázané jazzové vysielania z USA. (... aká to analógia s rokmi 1950-60 u nás...!). Tam a vtedy ho očarila hudba Glenna Millera, Duka Ellingtona, Count Basieho a iných.
Po vojne (1946) začal najskôr hrávať na gitare s amatérskou kapelou na tanečných večierkoch a neskôr prešiel do big bandu Otta Laufnera ako gitarista a huslista. Orchester hrával najmä v kluboch americkej armády. Mangelsdorffa gitara veľmi netešila, zato ho však uchvátil trombón – jeho zvuk a konštrukcia. Keď mu niekedy v roku 1947 jeho kolega basista lacno zohnal trombón, strávil niekoľko týždňov neúspešnými pokusmi o hru. Rýchlo si však našiel učiteľa a začal sa vážne učiť na trombóne, pretože si zobral k srdcu radu: „... ak chceš začať vážne s trombónom, hneď začni s dobrým učiteľom a tvrdým učením! Trombón je krásny, ale veľmi ťažký nástroj a napreduje sa len veľmi pomaly!“
Vo veľkej miere ho ovplyvnila hra klavíristu Lennieho Tristana, u ktorého obdivoval vnútornú logiku vedenia klavírnej hry.
Medzi rokmi 1950-58 hral Albert Mangelsdorff v popredných nemeckých orchestroch Joe Klimm Band, Hans-Koller-Band, Atilla Zoller, a v Tanečnom orchestri Hessenského rozhlasu, v ktorom sa v 1957 stal vedúcim a dirigentom.
Dôležitým životným a muzikantským medzníkom sa stal rok 1958, kedy sa A.M. dostal ako člen orchestra „International Youth Band“ na slávny džezový festival v Newporte v USA. Ako sám spomína, „... tu som si uvedomil, aké je dôležité nájsť si svoju vlastnú cestu a nekopírovať iný vzor.“
Albert Mangelsdorf sa stáva skutočne jednou výnimočnou a jedinečnou jazzovou postavou s vlastným charakteristickým prejavom a muzikantským rukopisom. V roku 1961 zakladá „Albert Mangelsdorf Quintet“ : A.Mangelsdorff (tb), Heinz Sauer (ts), Günter Kronberg (as), Günter Lenz (b), Ralf Huebner (dr). Žánrovo sa orientuje na hard-bop, ale postupne sa kryštalizuje ako free jazzový sólista a často hrá svoje koncerty celkom sám bez spoluhráčov. Takisto v tomto období (1970...) začal uplatňovať techniku „multifonics“, čo je súzvuk hraného tónu a jedného, alebo aj dvoch súčasne hrdlom zaspievaných tónov, ktoré sú v akorde. Je to obtiažna, ale efektná možnosť obohatenia techniky hry na trombón, ktorú Mangelsdorff ovládal brilantne.
Obdobie rokov 1970-2004 je celé v znamení veľmi intenzívnej hudobnej, koncertnej, štúdiovej, publicistickej a pedagogickej činnosti Alberta Mangelsdorffa. Koncertuje a cestuje po celom svete. Hrá aj sám, ale spolupracuje a hrá s mnohými významnými muzikantami. Získava mnohé ocenenia (Down beat – 1.miesto; pomenovanie každoročnej ceny najlepších nemeckých jazzových hudobníkov na „Cenu Alberta Mangelsdorffa“; post riaditeľa Jazzfestu Berlín, atď...). Napriek podlomenému zdraviu stále koncertuje a hrá aj v roku 2004.
25.júla 2005 Albert Mangelsdorff zomrel vo svojom rodnom meste Frankfurte nad Mohanom.
Albert Mangelsdorff patrí u mňa k výnimočným postavám. Poznám jeho hru dlhé roky a uchvátil ma svojím európskym „profesorským“ a brilantným prednesom a technikou. Videl som ho niekoľkokrát naživo – aj na BJD ´1981. Vtedy hral celý koncert sám, resp. s klavíristom Wolfgangom Daunerom a vtedy som celý koncert nedýchal! Ale nedýchala ani celá sála PKO!
Vlado Vizár
