V našej malej prehliadke veľkých jazzových trombónistov sme si postupne predstavili slávne a reprezentatívne americké, anglické a nemecké mená a postavy svetového jazzového trombónu. Boli to postupne: Kid Ory, Jack Teagarden, Tommy Dorsey, Chris Barber, J. J. Johnson, Curtis Fuller, Frank Rosolino, Karl Fontana a Albert Mangelsdorff. Okrem nich bolo a je vo svete jazzu skutočne veľké množstvo vynikajúcich jazzových trombónistov rôznych národností, ktorých by isto bolo vhodné a potrebné predstaviť a spoznať. Dovolil som si ale postaviť túto galériu z azda najreprezentatívnejších postáv, z ktorých každá predstavuje určitý špecifický profil a muzikantskú stopu - vplyv. Ak mám dnes túto minigalériu najväčších postáv uzavrieť, myslím, že si to právom zaslúži skvelý český, alebo československý jazzový trombónista, Svatopluk Košvanec. Jeho profil som mal zaradený na záver série už pri zrode koncepcie. Netušil som, že budem práve o ňom písať v čase, keď je to ešte viac aktuálne!
Svatopluk Košvanec (* 2.januára 1936) patrí bezosporu k najvýraznejším postavám československej - českej jazzovej scény, ale ako jazzový trombónista má určite pevné miesto aj medzi poprednými osobnosťami svetového jazzového trombónu.
Narodil sa v Ústí nad Labem a keď mal 7 rokov, začal chodiť na hodiny hry na husle. O 10 rokov neskôr ale prešiel s výukou na ĽŠU na trombón, kde sa mu s učiteľom podarilo osvojiť si základy hry na tento nástroj. Po pol roku sa jeho učiteľ z mesta odsťahoval, ale Svaťo sa štúdia a nástroja nevzdal a pokračoval – ako samouk (!). Po vojenskej základnej službe hral s miestnymi hudobníkmi a amatérskymi kapelami, ale najväčší účinok na jeho formovanie malo od roku 1959 členstvo v miestnom orchestri „Jazz Combo Pavla Štolby“, neskôr „Jazz Combo Ústí “. Tu sa zoznamuje s tajomstvami moderného jazzu a jeho svetom, a stále ako samouk a amatér, sa púšťa do zdokonaľovania sa v náuke jazzovej teórie a harmónie a v technike hry na trombón. Jeho idolom sa stal J.J.Johnson. Vďaka pravidelným hraniam a zakrátko aj jazzovým zájazdom a koncertom sa jeho umelecké a muzikantské obzory rýchlo rozšírili a jeho meno sa stabilizovalo po účastiach na jazzových festivaloch v Dánsku, Nórsku, NSR, Švajčiarsku – ale samozrejme aj v Československu. Začala sa rozvíjať jeho spolupráca a spoluučinkovanie s profesionálnymi hudobníkmi a orchestrami (napr. Jazz Cellula 1970-81). V roku 1972 sa definitívne stal profesionálnym hudobníkom, keď nastúpil do pražského orchestra činohry Národného divadla. Zároveň spolupracuje s viacerými pražskými jazzovými formáciami. V roku 1974 prešiel do TOČR a JOČR (Tanečný, resp. Jazzový orchester Československého rozhlasu).
Hoci stále ako samouk, Svaťo Košvanec sa vďaka svojmu talentu, aj neutíchajúcej usilovnosti, stal popredným reprezentantom a legendou československého jazzu a od konca 60.rokov predstavuje evrópsku trombónovú. V júni 1987 bol členom Medzinárodného orchestra mieru (Orchestra della Pace) Gerryho Mulligana na festivale v San Reme. V súčasnej dobe, o.i. tiež vyučuje trombón na Jazzovom konzervatóriu Jaroslava Ježka v Prahe.
Svatopluk Košvanec, vždy skromný, korektný a neagresívny typ muzikanta, si pozíciu jazzového trombónistu svetového formátu zaslúžene získal tvrdou a poctivou „robotou“ bez použitia ostrých lakťov. Žiaľ, v nie dávnej dobe ho postihla vážna choroba, ktorá si pred pár týždňami vynútila dokonca až amputáciu jeho pravej ruky! Jeho priaznivci a priatelia (medzi ktorých sa s úctou počítam aj ja), organizujú kroky k zabezpečeniu výroby špeciálneho trombónu pre jeho možnosti. Ako vždy aj predtým, Svaťo si zachováva svoj typický pozitívny a optimistický prístup a dobrú náladu.
Moje prvé stretnutie so Svaťom Košvancom bolo v Prahe v roku 1960 na celoštátnej súťaži „Tvorivosti mládeže“ – v odbore džezová hudba (ja som tam vystupoval s Banskobystrickým dixielandom). Odvtedy sa stretávame pomerne často na rôznych jazzových podujatiach a naša kolegialita trombónistov prerástla do priateľstva.
Technická a emotívna jazzová hra, ale aj osobnosť Svatopluka Košvanca ma od začiatku fascinovala, a viem, že označenie „popredná osobnosť jazzového trombónu“ je celkom oprávnené – a som rád, že takáto osobnosť uzatvára našu „malú Galériu veľkých jazzových trombónistov“ !
Ďakujem za vašu milú pozornosť!
Vlado Vizár
Foto: Jitka Erbenová
