Izraelský gitarista Gilad Hekselman prichádza už so svojim šiestym albumom. Na nahrávku Ask for Chaos si prizval do štúdia svoje dve rozdielne zoskupenia muzikantov. Prvou je avantgardná skupina ZuperOctave prinášajúca so sebou experimentálne zvukové prvky a druhou je gHex Trio, ktorá snaží naopak držať viac pri zemi a tradícií. Pri počúvaní je zábavné pozorovať, ako tieto dva odlišné elementy dokážu spolupracovať, alebo naopak, aké nezhody tu týmto zvukovým spojením vznikajú.
Názov albumu je podľa Gilada Hekselmana obrazom chaotickej politickej doby, v ktorej žijeme. „Žiadam si chaos, aby som z neho potom mohol spraviť pokrok.“ Hikselmanov pokrok spočíval najmä v presťahovaní sa z Tel Avivu do New Yorku a neskôr preorientovanie sa z hráča progresívneho rocku na jazzového gitaristu. Tieto rozhodnutia sa ukázali ako správne, keďže jedným z jeho úspechov bola aj výhra na medzinárodnej gitarovej súťaží v Montreux v roku 2005.
Ask for Chaos je prvou nahrávkou, ktorá vyšla v Heskelmanovom vydavateľstve Hexophonic spolu v kolaborácií s Motéma. Je to zároveň prvý album, na ktorom sa objavil aj klavírny part patriaci Aaronovi Parksovi zo ZuperOctave. Jeho melodický zvuk tvorí charakter skladieb ako VBlues, či Home To You. Na VBlues Hekselmanov telecaster senzuálne splýva s priebehom skladby, až nakoniec prejde k dôvtipným a vkusným sólam. Home To You je na druhej strane v zásade baladická skladba, do ktorej sa Hekselmanov tón perfektne hodí k jemnému šumu kláves. Hekselmanova technika znie veľmi úhľadne a ľahko. Na niektorých skladbách využíva oktávový pedál, aby tak vykompenzoval nedostatok basov. Tokyo Cookie rezonuje akýmisi sonoristickými výbuchmi tvorenými syntetizátorom a drum padom. Stumble je založená na skladbe Wayne Shortera Fall. Skladbou Milton vyjadruje poctu brazílskemu gitaristovi a spevákovi Miltonovi Nascimentovi. Kompozícia má prudký brazílsky tanečný rytmus, do ktorého znejú komplexné Hekselmanove sóla. It Will Get Better vyjadruje gitaristove obavy z posledných udalostí dejúcich sa vo svete. Clap Clap prekypuje elektronickými prvkami a optimizmom populárnej hudby. A konečne sa dostávame aj k ťažiskovej skladbe Do Re Mi Fa Sol, ktorá zvukom pripomína country baladu. Na pozadí sa v jej priebehu pripájajú subtílne sláčiky a pocit z tejto krásnej melodickej prechádzky stupňuje pískaný refrén. Hekselman túto kompozíciu opísal ako „ľúbostnú pieseň pre hudbu“. Autor teda na záver vytvára vášeň z chaosu a nachádza tak krásu a slobodu v neustále plynúcom toku nášho zmäteného bytia.
Autor: Radovan Baláž
Zdroj: allaboutjazz.com
Foto: Antonio Porcar Cano
