Začnime skrátenou alternatívnou biografiou: Grzegorz Karnas, narodený v sliezkom Wodzislawe, s bydliskom v Zorach, v bloku s výhľadom na dve elektrárne, štyri alebo päť baní, početné kopy uhlia a hory na južnom obzore. Pochádza z rodiny bez hudobnej tradície. Absolvent prestížne uznávanej Akadémie jazzu v Katowiciach, víťaz mnohých jazzových súťaží a producent svojich štyroch albumov. Spieval v mnohých európskych kluboch a koncertných sálach (vrátane poľských). Milovník slobody prejavu, pozorovateľ prirodzenej cieľavedomosti, samostatnosti, sebazaprenia a všetkých extrémov. Pre jazz.sk poskytol sviatočný rozhovor.
- Nedávno si spieval v Košiciach na festivale Jazz for Sale, vyšiel tvoj ďalší album vo vydavateľstve Hevhetia, ktoré má centrálu v Košiciach. Ako sa ti spievalo na východe Slovenska, aké tam bolo publikum?
Na Slovensku sa mi vždy spieva dobre. Keď som hral u vás prvýkrát,bolo to asi v roku 2005, s kapelou Kazimierza Jonkisza, videl som, že Slováci sú hladní po hudbe. Možno preto, že pred niekoľkými rokmi ste mali pomerne málo slovenskej jazzovej hudby, aj keď, ako vidieť, v poslednej dobe sa to výrazne mení. Pozrite na úspechy AMC tria, ktoré nahráva albumy a hrá koncerty s hudobníkmi svetového formátu.
- Si veľmi tvorivý spevák, otvorený a zaujímavý človek, máš veľa hudobnej energie a veľmi dobre vieš, čo chceš. Z toho, čo viem, je to niekoľkoročná práca a viera. Odkiaľ pochádza to všetko, odkiaľ berieš toľko sily?
Myslím si, že každý je povinný stavať život na svojich schopnostiach, predispozíciách a talente. Ak sa človek v takej situácii poddá svojím snom a nebojí sa ich realizovať, to už je šanca na niečo zaujímavé a príjemné naraz. Mám rád hudbu. Je dôležitou časťou môjho života. Chcem fungovať tak, aby som si život usporiadal s hudbou v hlavnej úlohe. Zatiaľ sa mi to darí, aj keď to nieje ľahká cesta.
- V ktorom momente si sa naozaj rozhodol spievať?
Rozhodol som sa počas jazykového štúdia v Cieszynie. Študoval som anglický jazyk a hral príležitostne s jazzovým duom. Chlapi boli nadšení. To oni mi navrhli myšlienku, aby som skúsil priímačky na AMU do Katowic. Povedali, že už keď mňa tam nepríjmu, tak už nevedno koho. Urobil som skúšky vynikajúco a ponoril sa do hudobného života. Štúdium v Katowiciach mi dalo vieru v seba.
- Si uznávaným mladým pedagógom na Akadémii jazzu v Katowiciach. Tak vo všeobecnosti, čo učíš svojich študentov na hodinách, aby boli pripravení na život speváka?
Na svojich hodinách stále dávam tú istú otázku. Čo urobiť, aby hudba bola radosťou? Čo urobiť,aby nebola produktom na objednávku dopytu po takom alebo inom hudobnom žánri.Študenti si musia chtiac nechtiac zadávať tú otázku spolu so mnou, ako nutnosť sa k tomu vracať. Pracujeme samozrejme nad emisiou, artykuláciou, dikciou a rytmom. Robíme veľa rytmických cvičení v skupine. Hra na akomkoľvek nástroji musí začať od uvedomenia si rytmu. Zvuky bez rytmu sú ako lístie bez stromu...
- A tak vo všeobecnosti, kto ti dal zo spevákov, ktorých máš rád, inšpiráciu do tvojho speváckeho života?
Obmedzím sa na vymenovanie mien, ktoré mi ad hoc prídu na myseľ: Ryszard Muzaj, Rysiek Riedel, Marek Szurawski, Sade, Bobby Mc Ferrin, Cassandra Wilson, Sting, Staszek Soyka, Mietek Szcześniak, Kurt Elling, Carmen Mcrae a desiatky iných.
- Málo ľudí vie, že sa zaoberáš arabským jazykom, bol si na Blízkom východe niekoľko krát. Prečo ťa priťahuje práve táto strana?
Od detstva, počujúc recitáciu koránu, som zažíval pocit, že to je niečo veľmi tajomné. Nejaká nepochopiteľná pieseň kutúry,ktorá privieva do západného sveta obrovské tajomstvo. To bol jeden z dôvodov. Odkryť pre seba to tajomstvo. A keďže sa ľahko učím jazyky a naučil som sa zopár jazykov európskych (indoeurópskych), rozhodol som sa v záujme o kultúrne a náboženské rôznorodosti ponoriť do afroázijského jazyka, ochutnať ho na úrovni rozmanitosti gramatiky, slovnej zásoby, fonetiky a všeobecných pojmov myslenia. Poznávanie arabského jazyka bolo a je pre mňa fascinujúcim dobrodružstvom.
- Poznáš veľa hudby, asi zriedka sa ti stane, že natrafíš na nejaké prekvapenie. Čo to bolo naposledy a prečo?
Jazz vo svojej čistej forme, ktorý slúžil úspechom Ameriky v 40-tych či 50-tych rokoch, nepočúvam tak vášnivo, ako v časoch vysokej školy. Dnes ho vnímam ako pokročilejšiu formu blues. V poslednej dobre som hľadal veľa v etnickej hudbe Jemenu, či Mali. Arabská hudba, spôsob, ktorým sa kapela dorozumieva v čase hrania je rovnako tajomný ako jazyk.V hudbe ma zaujíma obvykle všetko, s čím som sa ešte nestretol.Nenávidím počúvanie rádiových staníc, ktoré hrajú 30 skladieb dookola....( v Poľsku je to rádio ZET a RMF Fm)
- Ktorá je, podľa teba, najkrajšia pesnička na svete?
To je taká, ku ktorej sa vždy vraciate, aj keď sa zdá, že ste ju prestali počúvať.
- Každý rok organizuješ v Zorach, kde bývaš , súťaž jazzových spevákov, asi jedinú súťaž tohto druhu v strednej Európe. Dal si mnohým spevákom nádej svojou myšlienkou niečo také zrealizoť. Súťaž je spojená s workshopami, vždy máš v porote vynikajúcich spevákov. Aký máš z toho pocit ako organizátor, páči sa spevákom tvoja myšlienka?
Myšlienka sa veľmi páči účastníkom workshopov aj súťaže. V tomto roku budeme mať ešte festival. Dúfam, že záujemcov bude pribúdať.Ako organizátor sa teším, že som nestvoril iba ďalší nástroj môjho hudobného pôsobenia, ale zároveň festival, ktorého pevnými elementami sú vzdelávanie, to, že publikum môže naraziť na improvizovanú hudbu hranú naživo a promovanie mladých jazzových spevákov z celého sveta.
- Tvoje texty a hudba sú zrkadlom toho, aký naozaj si. Viem z vlastnej skúsenosti, že piesne sú ako deti, ktoré dozrievajú zarovno so skladateľom.Čo ťa zainšpirovalo nedávno do tvorby? Porozprávaj trocha, o čom je text ?
Do písania ma tlačí vždy to isté. Reagujem na paradoxy, ktoré ma obklopujú zo všetkých strán a s ktorými nemá zmysel bojovať, pretože privádzajú do zúrivosti....Posledný text je o potrebe sústrediť sa na jednu vec...
- Ozajstný spevák musí byť na koncertoch tak trocha aj kazateľom, poslom hudby. Záleží ti na tom, aký si v týchto záležitostiach?
Nechcem učiť a ani o to viac poúčať. Vystačí, že učím na Akadémii. Scéna je pre mňa múza, niekedy svätyňa. Chcem tvoriť hudobné prostredie, ktoré stopí kolektív do niečoho, čo upokojuje. Ale nie preto, že samo osebe je to pokojné , ale preto, že vďaka tejto atmosfére môžem odvádzať pozornosť od myslenia o svete, čo sa často nemôže ľuďom stať ani pri intímnej činnosti, ako je jedlo ...Ja som vďačný hudobníkom ako poslucháč, keď mi umožnia zabudnúť na svet....
- Čo ťa čaká v hudbe budúci rok? Budeme ťa vidieť a počut aj na Slovensku?
Plánujem veľa zahraničných koncertov. V Afrike, na blízkom i ďalekom východe a promo koncerty v mojej krajine. Je šanca, že kapela sa objaví na jazzových festivaloch na Slovensku.Ešte je skoro na detaily.
Video: http://www.youtube.com/watch?v=Mxire3Siyq8
Jana Bezek
