V utorok, 17. septembra sme zakončili v poradí tretie kolo súťaže Jazz START UP, ako už býva pomaly zvykom, hodinovým koncertom v živom vysielaní rádia Devín. Niekoľkí z Vás si v mizernom počasí našli cestu do samotného štúdia SRo. Super.
Nuž, v posledných dňoch to vrie tvrdými súbojmi na našej politickej scéne, dokonca i na našej hip-hopovej scéne. Našťastie aspoň na tej jazzovej scéne sa to nesie v korektnej rovine – Ponte Pardo vyhrali minisúboj s triom Hangsome a s takmer tisíckou hlasov dostali možnosť ukázať svoje schopnosti v celoštátnom vysielaní. Tí, čo aspoň občas hodia očkom na súťaž Jazz START UP si určite všimli, že tretie kolo sa výrazne odklonilo od jazzového žánru. Nevadí, veď i o to vlastne ide. Rozširovať si obzory, spoznávať novú hudbu.
Ponte Pardo sa prezentujú svojou adaptáciou juho-španielského folklóru, vo svete známeho pod pojmom flamenco. Pôvodný kvartet v zložení Adam Kerďo (spev, flauta, saxofón), Martin Nováček (gitara), Mário Polónyi (basgitara), Daniel Godany (cajón) využil špeciálne vystúpenie i na vystuženie zvuku kapely – druhú gitaru obstaral hosťujúci Vladimír Nikulin, perkusie zase Roman Babiš. Skupina sa vo svojom profile hlási k vlne tzv. ´flamenco nuevo´, alebo ak chcete, ´nového flamenca´. Ono slovíčko ´Nuevo´ v tomto prípade znamená fúziu tradičných španielskych rytmov a harmónii s vplyvmi latina, jazzu a iných modernejších žánrov. Ponte Pardo sa neboja zabŕdnuť i do uhladenejšej melodiky, priamočiarejších rytmov či klubovejších jazzových nálad. Veď napokon, ani spevák Adam Kerďo nedisponuje oným srdcervúcim cigánskym lamentom á la Camarón de la Isla, ale skôr príjemným belcantom typickým pre tunajšie zemepisné šírky.
Nič menej, kapela do predpísanej hodiny vtesnala dramaturgicky vyvážený set so skvelým gitarovým sólo-vstupom či hudobne rozmanitými skladbami, ktoré mali spoločného menovateľa v tradičnom španielskom temperamente a zvukovosti. Za zmienku stojí i charizmatické vystupovanie členov. Ponte Pardo teda príjemne obohatili súťaž Jazz START UP, a do budúcna s nimi na slovenskej scéne treba určite počítať.
A kto by mi neveril, môže si počúvnuť archívny záznam relácie.
Miro Bachura
Foto: Jozef Páleník
