Bol typom jazzového umelca, ktorý pracoval prevažne so zvukom akustického tria. Pestro využíval harmóniu impresionizmu a vynaliezavo pristupoval k interpretácii tradičného jazzového repertoáru. Svojím ojedinelým melodickým a rytmickým myslením ovplyvnil niekoľko generácii. Klavirista a skladateľ Bill Evans.
Bill Evans, vlastným menom William John Evans sa narodil 16. augusta 1929 v meste Plainfield v New Jersey. Svoju hudobnú kariéru rozbiehal ako sideman v rozličných newyorských jazzových zoskupeniach, hrajúcich a kombinujúcich jazz s klasickou hudbou. Bolo to obdobie, kedy sa dostal do povedomia aj ako štúdiový hráč a nahrával s elitou päťdesiatych rokov v New Yorku. Najväčší vplyv na jeho vtedajšie hudobné smerovanie mal skladateľ a hudobný teoretik George Russell. Z ich spolupráce vznikli známe albumy ako Concerto for Billy the Kid a All About Rosie. V 50-tych rokoch Bill Evans nahrával aj s Charles Mingusom, Oliver Nelsonom a Art Farmerom. Svoj prvý sólový album New Jazz Conceptions (1956) vydal s triom, kontrabasistom Teddy Kotickom a bubeníkom Paul Motianom cez vydavateľstvo Riverside records. Na albume sa nachádza aj originálna verzia slávnej skladby Waltz for Debby.
Originalitu, invenciu a talent Bill Evansa ocenil aj jeden z najvýznamnejších jazzových hudobníkov Miles Davis. Ten si ho v roku 1958 prizval, ako jediného belocha do svojej vtedajšej kapely a vznikol vtedy slávny Miles Davis Sextet. Okrem Davisa a Enansa boli členmi sextetu Julian „Cannonball“ Adederley – alt saxofón, John Coltrane – tenor saxofón, Paul Chambers – kontrabas a Jimmy Cobb – bicie nástroje. Napriek tomu, že Bill Evans spolupracoval s Miles Davisom len necelý rok, bolo to jedno z veľmi dôležitých období v jazzovej histórii. Miles Davis vydal v tomto obsadení album 1958 Miles, ktorý bol kompiláciou niekoľkých nahrávaní sexteta. Snaha Bill Evansa viesť svoje projekty a problémy s drogami ho viedli k skorému opusteniu sextetu Miles Davisa. Napriek tomu sa však po boku Miles Davisa ešte objavil, nahrával s ním album Kind of Blue, ktorý je dnes považovaný za jeden z klenotov jazzu.
V decembri v roku 1958 ako líder vydal album Everybody Digs Bill Evans, na ktorom sa nachádzala napríklad skladba sólová klavírna skladba Peace Piece, svojím zvukom veľmi pripomínajúce Gymnopedie francúzskeho skladateľa prelomu 19-teho a 20-teho storočia Erika Satieho. Evans začal aktívne spolupracoval so svojím triom, kontrabasistom Scott LaFarom a bubeníkom Paul Motianom, ktoré sa časom ukázalo ako najslávnejšie. Dokonca sa dostávali do štádia, kedy ako trio mali spolupracovať a nahrávať aj s Miles Davisom, bohužiaľ v júni v roku 1961 tragicky zahynul Scott LaFaro a Evans sa na dlhšiu dobu utiahol do ústrania. Na scénu sa vrátil s novým kontrabasistom Chuck Israelsom a nahrával v duu s gitaristom Jim Hallom a s kvintetom s objavil na albume Interplay aj s trumpetistom Freddie Hubbardom.
Po podpise zmluvy s vydavateľstvom Verve v roku 1962 bol Bill Evans podporovaný aj producentom Creed Taylorom aby nahrával s rôznymi projektmi. Spolupracoval a nahrával s big-bandom Gary McFarlanda, orchestrálnym zoskupením Claus Ogermana a opäť sa stretol aj v spolupráci s Jim Hallom. Nachvíľku sa začiatkom 70-tych rokov objavil aj na jazz-rockovej scéne, akustický klavír vymenil za Rhodes, ktorý mu podľa jeho prianí a špecifikácii upravil jeho vynálezca Harold Rhodes. Väčšinou však pracoval so svojím triom, vystriedal niekoľko spoluhráčov, až sa dostal k poslednej dvojici, kontrabasistovi Marc Johnsonovi a bubeníkovi Joe La Barberovi. Práve oni boli po dvojici rytmickej sekcii LaFaro a Motian najúspešnejší.
Hoci sa zdravie Bill Evansa rýchlo zhoršovalo najmä kvôli závislosťi od kokaínu, záznamy z jeho posledných mesiacov vykazujú nevydanú vitalitu. Dokonca aj na živej nahrávke, zaznamenanej týždeň pred jeho smrťou napriek značným zdravotným komplikáciám nie je znateľný žiadný umelecký úpadok. Zomrel vo veku 51 rokov v New Yorku, 15. Septembra 1980. Po jeho smrti sa objavili množstvá dovtedy neuverejnených nahrávok z komerčných a súkromných zdrojov a zvýšili záujem o tohto klaviristu.
Autor: Patrik Gömöri
Zdroj: www.allmusic.com
Foto: www.pinterest.com
