Dnes s gitaristom, zakladateľom formácie Luboš Brtáň Quartet a Luboš Brtáň Organ Section, študentom odboru jazzová gitara na univerzite v Grazi, Lubošom Brtáňom.
Tónika
1. Čo je jazz?
Jazz je hudobný smer, kde veľký podiel tvorí improvizácia. Dáva interpretovi veľkú voľnosť a priestor „vyjadriť sa“. Celá kapela spolu hudobne komunikuje a tvorí na mieste, čo vyžaduje od hudobníka na jednej strane veľký prehľad v harmónii, rytme, vo forme a pohotovosť reagovať na podnety, ktoré ostatní v kapele počas hrania dávajú, na druhej strane ale práve táto spontánnosť je to, čo ma na jazze baví.
2. Ste otvorený experimentom spájania jazzu s inými hudobnými žánrami?
Absolútne. V minulosti som študoval klasickú kompozíciu, takže ma láka napríklad kombinácia klasickej hudby s jazzom. Ale som otvorený rôznym štýlom... hip-hop, funk. Pre mňa v podstate existujú len dva hudobné štýly. Hudba dobrá a hudba zlá. Každú dobrú hudbu si rád vypočujem a premýšľam, čo si z nej môžem odniesť.
3. Hovorí sa, že nájsť ten správny nástroj je pre hudobníka prelomová záležitosť. Našli ste ten svoj? Uprednostňujete starší - už hraný, alebo skôr nový nástroj?
Áno, našiel som gitaru a vyzerá to, že pri nej aj ostanem :) Hlavne gitaristi majú záľubu v skúšaní rôznych efektov, gitár, aparátov, takže je ťažko povedať, čo uprednostňujem, pretože sa to už zajtra môže zmeniť. No u gitary asi skôr uprednostňujem nový nástroj. Mám asi pocit akejsi väčšej intimity a vzťahu s nástrojom.
4. Čo vám beží hlavou počas vášho sóla na pódiu?
Pokiaľ je to moja kompozícia a má nejakú spojitosť s tým, čo som prežil, snažím sa predstaviť si ten pocit, vžiť sa do tej situácie, ktorá ma viedla k tomu, aby som tú skladbu napísal. Aj keď to nie je moja skladba, tak sa snažím zistiť, o čom to vlastne je a potom zavriem oči a skúšam emóciu nejak previesť do zvuku.
Subdominanta
5. Ako by ste charakterizovali sám seba v troch vetách?
Cieľavedomý, aj teraz sem-tam lenivý, zdravo sebavedomý, schopný veľa obetovať pre vášeň pre hudbu.
6. Podporuje Vás Vaša partnerka/manželka v jazzovom umení? Chodieva na koncerty?
Áno, určite podporuje a pokiaľ sama niekde nevystupuje, tak aj z času na čas príde.
Tónika
7. Zvládnutie nástroja a obrátený životný biorytmus vyžaduje do istej miery aj dobrú fyzickú kondíciu. Venujete sa zvlášť aj tejto stránke?
Áno, snažím sa mať čo najviac pohybu, no je to absolútne nedostatočné. Samozrejme sa to snažím už pár rokov zmeniť :) Prinajmenšom bývam na okraji mesta, takže v podstate skoro každý deň strávim na bicykli skoro hodinu, kým prídem do mesta a domov. Keď sa mi podarí, chodím troška plávať a veľmi rekreačne si občas zaposilňujem.
8. Čo podľa vás chýba slovenskému jazzu?
Publikum. To, čo u nás veľmi chýba je publikum a myslím, že je to do značnej miery spôsobené aj absenciou „jazzového“ školstva na Slovensku. My nemáme v podstate nijakú školu, kde by mohol mladý človek na úrovni študovať jazzovú hudbu. Na základných umeleckých školách sa dieťa s jazzom v podstate nestretne. Celkovo hudobné vzdelanie nie je u nás samozrejmosťou. Mám možnosť to porovnať s Rakúskom a vidím, že väčšina mladých ľudí hrá na nejaký nástroj. Keď príde človek napríklad na gymnázium, môže si vybrať hudobný smer a rozvíjať tento talent, aj keď sa nakoniec nemusí rozhodnúť pre dráhu umelca. Preto keď hrám v Rakúsku v nejakom malom mestečku a zahrám kvalitný jazzový koncert, tak aj ľudia, ktorí sa hudbe nijak extra nevenujú, to jednoducho vedia oceniť. Celková hudobná uvedomelosť a hudobný vkus sú troška ďalej. Tým pádom aj publikum je oveľa väčšie. Ale myslím, že je to spôsobené určite aj celkovou finančnou situáciou, aká u nás panuje. Väčšina Slovákov žije v skromných pomeroch a keď človek nemá čo do úst, posledné, na čo myslí, je umenie.
Dominanta
9. Poznám vtip: Viete aký je rozdiel medzi XXL pizzou a jazzovým hudobníkom?
Pizza dokáže nasýtiť štvorčlennú rodinu.
Aká je v tomto smere praktická stránka jazzmanovho života?
Určite nie je jazz žiadna zlatá baňa. Čisto z koncertnej činnosti vyžiť na úrovni je len veľmi ťažké. A nie každý má na to nervy, človek musí neprestajne vybavovať koncerty, hľadať, kde sa dá hrať. Niekedy sú obdobia, že sa hrá veľa, no môže prísť dlhšie „sucho“ a to je už existenčný problém. Ja osobne vidím ako dobré riešenie venovať sa tak dva až tri dni pedagogickej činnosti, takže má človek pokryté náklady a v ostatnom čase jednoducho koncertovať, robiť projekty, nahrávať atď. Žiaľ, musím ale aj povedať, že aj keď som hrdý Slovák, ťažko je sa venovať pedagogickej činnosti v krajine, kde na plný úväzok učiteľ dostane 400 Eur.
Subdominanta
10. Vediete alebo chcete viesť svoje deti vedome k hudbe?
Hudba je krásna, život je o kráse. Pokiaľ ich to bude touto cestou ťahať, tak určite. Umenie je niečo, prečo sa nerozhodne človek kvôli peniazom. Pokiaľ cítime, že chceme niečo v živote robiť, treba ísť za tým. Neviem si predstaviť, že by som presedel život v nejakej práci, kde len pozerám na hodinky, kedy už konečne pôjdem domov. Najhoršie je, keď človek nemá v živote pre nič žiadnu vášeň.
Tónika
11. Využívate internet na propágaciu svojich hudobných aktivít?
Áno, určite. Je to najrýchlejší a najlacnejší spôsob, ako dať ľuďom vedieť, že sa niečo deje. Či už koncert, nahrávka, súťaž... hocičo.
12. Ako by ste vysvetlili laikovi, čo je krásne na hudobnom žánri zvanom jazz?
Na jazze je najkrajšie srdce. Veľká osobná výpoveď. A pokiaľ by neveril, tak by som mu pustil Cheta Bakera :)
Ďakujem za rozhovor.
Jarmila Žuffová
