K histórii slovenského jazzu - IX. časť
V seriáli 'K histórii slovenského jazzu' sa budeme stretávať s textom obšírnejšie spracovanej histórie slovenského jazzu. ktorý napísala Doc. Yvetta Kajanová, PhD. Približne v desiatich dieloch tu budú spomenuté najdôležitejšie mená a udalosti, ktoré sa v historickom kontexte úzko spájajú so slovenskou jazzovou scénou.
V 90. rokoch vzrastá hudobný priemysel, existuje viacero domácich i zahraničných vydavateľstiev, nahrávacích firiem, ktoré vydávajú CD slovenských jazzových hudobníkov. Aj vďaka tomu v tomto období realizovali profilové albumy mnohé osobnosti i keď pri ich vydávaní zohráva podstatnú úlohu komerčné hľadisko. Nová situácia nastáva vo vysielaní rozhlasových a televíznych jazzových programov - hoci kvantitatívne na Slovensku väčší počet masmédií, televízna produkcia ešte viac poklesla v porovnaní s predchádzajúcim obdobím (nové programy sa vyrábajú len v malej miere, úspešná je v tomto prípade Televízia v Košiciach s programom Cassovia Jazz), trochu lepší stav je v rozhlasovom vysielaní, kde jazzové relácie sprostredkováva najmä Rádio Twist, Slovenský rozhlas, Rádio Koliba.
Vývojové etapy obdobia
V 80. rokoch sa pod vplyvom jazzrockovej explózie a záujmu mladých ľudí o ňu, prechodu z rockového zázemia k hlbšiemu štúdiu fusion music, formuje nová generácia slovenských jazzmanov. Značný podiel od roku 1980 má na tom i vyučovanie jazzovej kompozície a aranžovania na Konzervatóriu v Bratislave (B. Trnečka). Nastáva dovtedy neobvyklý kvantitatívny nárast hudobníkov a s ním sa rozširuje i štýlová paleta slovenského jazzu. Mladí hudobníci stoja pred osobitou úlohou - zvládnuť základné jazzové atribúty, ktoré zahrňujú typické žánrovo-štýlové znaky a jazzový repertoár - štandardy. K tomu im napomáha i vytvorenie Big Bandu Bratislavského Konzervatória r. 1982.
V 80. rokoch vzniká nová generácia slovenského jazzu, objavujú sa také postavy ako - Juraj Bartoš (1967), Juraj Griglák (1963), Matúš Jakabčic (1961), Juraj Kalász (1963), Andrej Šeban (1962), Adriena Bartošová (1960), Richard Šarközi, Andrej Kellenberger, Pavol Bodnár, koncom 80. rokov Stano Počaji (1964), Ľubor Priehradník (1972), Peter Preložník (1970), Martin Gašpar (1972), Marcel Buntaj (1974), Marek Minárik (1971), Emil Frátrik (1968), Mikuláš Škuta (1960), Pavol Ruček, Martin Ďurdina, Peter Adamkovič, Martin Marinčák, Stano Cvanciger, v 90. rokoch Sylvia Josifoská, Daniel Szalontay, Igor Sabo, Michal Vaňouček, Ján Demenčík a ďalší. Spolupracujú s etablovanými osobnosťami (Peter Lipa, Gabriel Jonáš, Dušan Húščava, Pavol Kozma), ktorí im často pomáhajú ako v umeleckom a odbornom raste, tak i v hudobnej kariére pri prezentovaní sa. Nová generácia slovenského jazzu sa orientuje prevažne na oblasť fusion music, kde vznikajú spojenia jazzu, rocku a pop music, jazzu a európskej hudby, ale aj v mainstreame, kde vychádza z postbopových smerov a moderného akustického jazzu súčasnosti. Začiatok 90. rokov ich stavia pred zodpovednú a náročnú úlohu - stávajú sa sami hlavnými protagonistami, ktorí profilujú slovenskú scénu a pôsobia taktiež aj ako pedagógovia. Po 10 ročnej aktívnej profesionálnej kariére sú sami pedagógmi na školách (A. Bartošová, M. Jakabčic, M. Buntaj), alebo lektormi na jazzových dielňach a v Hudobnom fonde (A. Šeban, S. Počaji, J. Griglák, J. Kalász, M. Buntaj...), čo je vzhľadom na naše pomery veľmi neobvyklé.
Rozhodujúcim prelomom bol rok 1983, keď v Bratislave vystupoval klavirista Chick Corea v duu s vibrafónistom Gary Burtonom (súčasť festivalu Bratislavské jazzové dni). Bol to významný medzník, jednak kvôli špičkovým hudobníkom, akými sú Chick Corea a Gary Burton, ktorí naznačili novú kvalitatívnu úroveň organizovaných podujatí, ale aj kvôli tomu, že spojil poslucháčov európskej vážnej hudby, jazzových a rockových fanúšikov.
V druhej polovici 80. rokov dochádzalo k uvoľňovaniu napätia v modernej populárnej hudbe, následkom zavádzania perestrojky establishment strácal kontrolu nad hudobnou produkciou. Dochádzalo k väčšiemu prílivu informácií o dianí vo svetovom jazze cez rôzne nepriame zdroje (zahraničný rozhlas a televízia, časopisy, privátne sa šíriace „načierno“ realizované kópie albumov, nôt a pod.).
