Lesk veľkých skladieb. Petr Nohavica: Glance

Rád by som sa vyhýbal nástrahám idealizovania minulosti a spomienkovému optimizmu. Niekedy však týmto nešvárom prepadnem, a vtedy je zotrvanie v stave súčasnosti o to náročnejšie, pretože je ten aktuálny stav automaticky porovnávaný s nedosiahnuteľnými pozitívami toho, čo bolo pred tým. Lenže našťastie si našu myseľ kŕmime vždy novými podnetmi a z nich sa v našich spomienkach formujú rovnako optimistické konštrukcie, na ktoré budeme môcť siahať v momentoch situačného porovnávania a nostalgického rozpamätávania sa. Album Petra Nohavicu Glance začína takou silnou kompozíciou, že to vo mne hneď vyvolalo nával spomienok a zároveň istotu v tom, ako budem s odstupom času spomínať na tento majstrovský kúsok hudby...

Každý máme nejaké spúšťače, nejaké okamihy vo víre plynutia dní, ktoré sú iniciátormi celých radov asociácií a paralel. V mojom prípade bola rozbuškou spomienok titulná skladba Four Notes. Chytľavé gitarové stakáto, ku ktorému sa v prapodivnom takte pridávajú ďalšie nástroje, aby nakoniec celý ten exotický motív eruptoval nákazlivým groovom vo zvukovode šťavnatého saxofónu. Keď kapela Fermáta pred viac ako dvoma dekádami predstavovala skladby k albumu "X" (1999), označil Fedor Frešo jednu z kompozícií pracovným názvom: „Nikto nevie, kde je prvá doba“. To je spomienka číslo jeden prameniaca z úvodu albumu "Glance" (Bivak Records 2023). Ten skvelý motív je rozvíjaný na ploche rytmickej obscénnosti. Zbožňujem, ak je príjemná melódia vtesnaná do netradičných foriem. V tomto prípade sa to podarilo nadpriemerne dobre.

Moja druhá spomienka automaticky rezultujúca z takéhoto výnimočného impulzu sa viaže na skladbu African Skies od Brecker Brothers z ich albumu "Out of the Loop" z roku 1994. Okrem toho, že v tejto skladbe je pre mňa osobne najkrajšie saxofónové sólo, aké som doteraz počul, je to aj referencia čo do spracovania akýchsi netypických rytmických a harmonických postupov k dosiahnutiu nových melodických a zvukových možností. Vedome sa snažím vyhnúť pojmu „africký“ ako prívlastku k charakteru skladbu Four Notes, pretože ako vieme, Afrika nie je jedna krajina a jej spektrum hudobných tradícií definitívne nie je homogénne, a preto je podľa mňa nesprávne takéto pomenovanie považovať za spoločného menovateľa najrôznejším denomináciám jazzu. Tento kontinent si jednoducho zaslúži diferencovanejší prístup k jeho kultúrnemu dedičstvu. Neviem z akej konkrétnej tradície sa skladateľ takmer všetkých skladieb a kapelník projektu Petr Nohavica nechal inšpirovať pri prvej menovanej skladbe, ale bolo to ovplyvnenie alebo teda skôr apropriácia daného vplyvu nanajvýš úspešná. V dejinách môjho písania o jazze som sa ešte asi nikdy nezasekol na prvej skladbe tak ako teraz, ale nedá mi inak, je vynikajúca.

Niekedy sú však takéto vydarené vstupy do nahrávok aj naškodu, pretože ich úroveň a atmosféru je ťažko udržať, nehovoriac už o gradáciách. Petr Nohavica (bicie), Cyrille Oswald (tenorsaxofón), David Dorůžka (gitara), Jiří Levíček (klavír), Jaromír Honzák (kontrabas) a v troch skladbách hosťujúci gitarista Vladko Mikláš odvádzajú skvelú prácu. Kompozície sú nápadité, majú dušu a spadajú do určitej schémy moderného jazzového myslenia, ale viac nedokážu nadviazať na to jedinečné „momentum“ z intra. Ešte jedna pripomienka: do toho dobre zladeného organizmu kapely mi nie úplne zapadol spev Allison Wheeler. Jej prednes je síce citlivý a technicko-bravúrny, ale ako keby tam bol navyše. Petrovi Nohavicovi sa však aj napriek tomu na "Glance" podarilo zhromaždiť a nakomponovať veľmi výživný substrát iniciujúci k rozmýšľaniu. Osobne si však z tohto albumu už navždy odnesiem fenomenálny úvod.

Autor: Miroslav Haľák