Lukáš Oravec: Určite by som netvrdil, že jazz je tu doma.

Lukáš Oravec: Určite by som netvrdil, že jazz je tu doma.
Dávid Oláh

Porozprával som sa s výborným trubkárom, aranžérom, skladateľom, pedagógom a čerstvým laureátom ceny Esprit Lukášom Oravcom. Rozprávali sme sa o jeho najnovšom CD, jeho veľkej hudobnej aktivite, o štúdiu jazzovej hudby aj o jeho budúcich hudobných plánoch.

 

 

Na tvojom najnovšom CD „Lukáš Oravec Quartet Bob Mintzer ALI“ je iba jedna tvoja kompozícia. Prečo si sa rozhodol nahrať CD hlavne so skladbami tvojich sidemanov? 

 

Je to z viacerých dôvodov. Mojim cieľom nie je písať skladby na kvantá, teda v zámere naplnenia obsahu CD svojimi autorskými skladbami za každú cenu. Samozrejme pokiaľ nahrávam viacero albumov v krátkom časovom úseku, toho času to boli tri albumy ako lídra (Piotrology, Kulosaari a Ali), nechcem ich zbytočne opakovať, pokiaľ by mi to nejakým spôsobom nemalo sedieť dramaturgicky. Samozrejme dávam priestor iným autorom ako aj vlastným muzikantom. Na albume „Ali“ hrali dvaja špičkový skladatelia, Bob Mintzer a Kálmán Oláh. Bolo rozumné dať im priestor, aby sa realizovali a som hrdý, že ich kompozičný a interpretačný vklad mám na svojom albume. Konkrétne skladba „Always“ vyhrala súťaž jazzových komponistov „Thelonious Monk Jazz Composers Competition“ v Bostone. Skladbou „Bunch of Gypsies“ prispel aj náš kontrabasista Tomáš Baroš.

 

Odkedy si dokončil hlavné štúdium, si nesmierne aktívny. Za krátke obdobie si vydal 4 vlastné albumy a ako sideman si spolupracoval na mnohých ďalších. Plánoval si vydanie toľkých albumov v takom krátkom čase, alebo to prišlo spontánne?

 

Zatiaľ všetky moje albumy som nahral počas môjho štúdia. To som ukončil až v septembri 2016. Ale v podstate je to asi jedno či študujete, pokiaľ Vám škola nebráni venovať sa tak dôležitej činnosti ako je koncertovanie s čo najlepšími muzikantmi, komponovaniu či samotnému nahrávaniu. Všetky albumy boli vo finále plánované, ale vznikalo to spontánne. Respektíve dva z nich na základe turné a o jedno CD bolo požiadané na Hudobnom Fonde. Je pravda, že všetky tri albumy boli nahrané počas siedmych mesiacov a je tu ešte jedna nahrávka, z ktorej by mohlo byť CD ale nevydal som ju. Je to v podstate len trio, Tomáš Baroš kontrabas, Dávid Hodek bicie a Lukáš Oravec krídlovka/trumpeta.

 

Na tvoje koncerty a albumy si neustál pozývaš špičkových hostí – V. Herring, Kálmán Oláh, Wayne Escoffery, Bob Mintzer, Danny Grissett. Vyberáš si ich cielene podľa koncepcie hudby, ktorú chceš hrať, alebo si ich voláš preto, že ich máš rád ako umelcov a chceš s nimi spolupracovať?

 

Nikdy by som nevolal niekoho, kto sa mi nepáči ako muzikant. Samozrejme, že sú to moji obľúbení hráči a  sedeli mi do konceptu. Nie je to jednoduchá práca dať to všetko do kopy, aby sa podarilo  zrealizovať turné s nahrávaním. Vždy je to o financiách...

 

Nakoľko je náročné „dotiahnuť“ na Slovensko umelcov svetovej úrovne? Po organizačnej a finančnej stránke.

 

Všetko je možné. Sú asi dve podstatné veci, musíš naplniť ich finančné nároky a musia byť s tebou a s projektom spokojní. Ak by si sa im nepáčil ako interpret, alebo nepáčila hudba, ktorú hráš, určite za každú cenu do toho nepôjdu. Nebudem sa asi rozpisovať čo musíš zvládnuť vybaviť, ale ak ponúkaš kvalitný projekt, máš určite šancu.

 

Popri nahrávaní a koncertovaní aj učíš a organizuješ masterclass. Ide niektorá z týchto aktivít na úkor tej druhej, alebo to všetko v pohode stíhaš?

 

Samozrejme to nie je ideálne. Potreboval by som manažéra. Ale to bohužiaľ nie je možné. Robím všetko a vždy je to na úkor niečoho. Vybavujem turné, píšem muziku, organizujem masterclass, musím cvičiť a podieľam sa aj na medzinárodnej jazzovej súťaži čo sa koná každoročne v Žiline. Na jednej strane ma to unavuje, ale som rád, že robím to čo ma baví a čo považujem za zmysluplnéné.

 

Myslíš si, že súčasná doba praje jazzu? Čo by si poradil začínajúcim hudobníkom, ktorí chcú hrať jazz?

 

Aby som to mohol kompetentne zhodnotiť musel by som zažiť to čo bolo pred desiatkami rokov. Myslím si však, že sú dnes väčšie možnosti, ale vidím veľký priestor na zlepšenie situácie. Určite by som netvrdil, že Jazz je tu „doma“. Raz by som chcel mať pocit, že jazz je tu „doma“. Budúcim jazzmanom odporúčam na sebe samozrejme makať a neuspokojiť sa s „momentálnym“ stavom - z toho vyplýva určenie si najvyšších cieľov a snažiť sa tomu podriadiť svoje priority. Snažiť sa ísť po tých najlepších vzoroch. Nad hudbou premýšľať a hľadať v hudbe odpovede. Počúvať čo možno najkvalitnejší jazz, klasiku, ale aj iné kvalitné žánre, napríklad etnickú hudbu. Ak je to možné hrať s čo najlepšími muzikantmi. Vyberať si školy, nie podľa estetiky budovy alebo prestížne znejúceho názvu školy, ale podľa kvality pedagóga(ov).

 

Študoval si v Dánsku, Rakúsku, v Poľsku aj v Brne. Máš veľmi dobrý systém učenia, čo som videl na Večerných jazzových ateliéroch. Baví ťa učenie?

 

Učenie ma baví. Pokiaľ mám pracovať s ľuďmi, ktorý jednak majú záujem niečo na sebe robiť, a vo finále to aj realizujú. Potom mám z toho dobrý pocit. V inom prípade mám pocit, že by som svoj čas mal tráviť iným spôsobom.

 

Mysliíš si, že je možné hrať jazz na špičkovej úrovni – napríklad na akej si ty, aj bez toho aby hudobník navštevoval jazzové školy? Ako hodnotíš svoje roky štúdií – Čo ťa dostávalo na vyššiu úroveň - neustále hranie, jam sessions a kontakt s hudbou, alebo systém a „akademický“ prístup k hudbe?

 

Ale určite áno. Najlepší učiteľ si ty sám. Učiteľ nie je niekto, kto z teba spraví niekoho, kým ty nechceš, alebo nemôžeš byť. Dobrý učiteľ je však veľmi vzácna osoba, ktorá ti môže ukázať cestu. Počas mojich štúdií som sa stretol s množstvom kvalitných, ale aj nekvalitných profesorov. Určite štúdium klasiky malo veľký význam a napríklad štúdium jazzovej trúbky u Piotra Wojtasika. Na vyššiu úroveň v praxi ma dostalo pódium. Najlepšia jazzová škola je hrať s čo najlepšími muzikantmi. Sú rôzne názory na akademický prístup k jazzu. A myslím, že je to aj z dôvodu, že každý si to vysvetľuje po svojom. Ale je to v zásade o tom o čom som už písal. Myslím, že u našich muzikantov, mladých, ktorí chcú hrať, je „akademická pôda“ určite jednou zo správnych možností.

 

Aké sú tvoje najbližšie hudobné plány? Na čo sa môžeme tešiť ?

 

Toho roku je to koncertná spolupráca s Waynom Escofferym na turné v apríli, s Kaunis Five a s Danny Grissettom v auguste, s Andy Middletonom a Kalmánom Oláhom v septembri, samozrejme aktivity s Big Bandom Matúša Jakabčica či s rozhlasovým Big Bandom Gustava Broma. Mám nahrávať ako sideman, niečo nahrávame u Broma, na čo sa teším a plánujem už jeden väčší projekt na budúci rok. Ale na to je ešte čas.

 

 

Dávid Oláh

Foto: Adda Adowicz

 

 

Ďalšie články

Večer najlepšieho slovenského jazzu po prvýkrát v televízií: Esprit 2017 v nedeľu na Dvojke
Tí z vás, ktorí osobne nestihli, alebo by si radi pripomenuli tohtoročný Esprit 2017, slávnostný...
Víťazom ceny Esprit 2013 sa stal album kvarteta Lukáša Oravca
Slovenská anketa „ESPRIT - cena za najlepší slovenský jazzový album roka 2013“ už pozná svojho...
Večerné jazzové ateliéry sú späť: 2017-2018
Obľúbené Večerné jazzové ateléry sa po prazdninách opäť vracajú. Prvý ateliér sa uskutoční v...
CZ-SK Big Band Matúša Jakabčica vystúpil v Synagóge v Šahách
Pri spiatočnej ceste späť zo servisu na opravu fotoaparátov sme sa zastavili v Šahách a ...
Trojica Pospiš/Sillay/Nikitin predstavuje nový videoklip k americkej nahrávke: Aktuálne ich hudbu môžete zažiť na slovenskom turné
Nový videoklip ku skladbe Máš už silu ó duša pozýva do atmosféry albumu, ktorý srší energiou a...
NEXT Collective - CD Cover Art: Mladá generácia reaguje na súčasné hip-hopové hity
NEXT Collective je kapela zložená zo súčasnej mladej generácie jazzmanov. Ich doska Cover Art z...
One Day Jazz Festival: Desiaty ročník štartuje už túto nedeľu!
O dva dni sa začína jazzový festival najznámejšieho bubeníka na Slovensku Martina Valihoru ONE DAY...
Ray Charles: Nielen klavirista a spevák
Mnohí hudobníci sú známi ako multiinštrumentalisti, ktorí na výbornej úrovni ovládajú viaceré...