Dnes už je jasné, že umelá inteligencia bude schopná nahradiť fyzickú i mentálnu ľudskú prácu v oblastiach, o ktorých by sme to v minulosti nepredpokladali. Medzi jednu z nich patrí azda aj hudba, ktorej tvorba, ako nám to pred nedávnom ukázala firma Sony, bude onedlho schopná prakticky úplne prejsť do pomyselných rúk počítača a bude to tvorba kvalitná, rýchla, efektívna a lacná.
Predtým ako však hudobníkov či skladateľov nadobro odošleme na smetisko dejín, zhrňme si v stručnosti, ako vlastne môžeme chápať hudbu ako koncept. Ktosi raz povedal, že hudbu vlastne môžeme rozdeliť na dva druhy.
Tým prvým je mainstream, hudba, ktorej hnacím motorom a hlavným činiteľom je komerčný úspech a jej monetizačný potenciál. Z hľadiska jej kompozície a celkového charakteru v najširšom slova zmysle ide o kalkul. Hlavným vplyvom na jej finálnu podobu nie je potreba umelca komunikovať svoje vnútorné ja, pocity, či stanoviská. Neriadi sa primárne tým, čo chce interpret či skladateľ, ale čo hovoria trendy, marketingové analýzy, rozbory a hodnotenia cieľovej skupiny a biznis plán. Hrajú ju komerčné rádia na spríjemnenie cesty autom či ranného vstávania, obchodné centrá na dotvorenie pozitívnej nákupuchtivej atmosféry, či DJ v nočných kluboch ako jednoduchý a širokej verejnosti prístupný tanečný podmaz. Hoci je týmto druhom hudby často opovrhované, či už umelcami alebo ľuďmi aktívne vyhľadávajúcich umenie, nejde o nič zlé. Táto hudba je totiž umením úžitkovým, kvalitou, hĺbkou a trvanlivosťou čoraz viac podobná spotrebnému tovaru. Na základe vyššie spomínaných biznisových faktorov je hudobný "tovar" vyprodukovaný a poskytnutý spotrebiteľovi, ktorý ho užíva vo vyššie spomínaných situáciach až do chvíle, kým nie je po čase potrebný nový. Na tieto účely je umelá inteligencia spoločnosti Sony skutočne dostačujúca a neprítomnosť ľudskej duše tu podobne ako pri iných druhoch spotrebných tovarov neprekáža.
Hudba má však ešte jednu podobu. Vzniká, lebo vám chce čosi povedať, čosi reflektovať, alebo sa s vami chce podeliť o emóciu. Je to hudba, ktorej účelom nie je monetizácia, ale tvorba komunikačného kanálu medzi človekom a iným človekom. Je to jazyk, ktorý je vďaka svojej špecifickosti nenahraditeľný. Oproti iným jazykom je menej efektívny, menej jednoduchý a priamočiary, menej transparentný. Ale sú to práve tieto "menej", ktoré jeho i nás robia ľudským. Takúto hudbu stroje nikdy nenahradia, pretože ľudskosť a potreba prítomnosti človeka tvoria jej samotnú podstatu. Snáď pod tlakom našej racionalizujúcej honby za optimalizáciou, produktivitou a efektivitou jednoducho len nevymrie a my sami sa nestaneme strojmi, ktorými sme čoraz viac kŕmení.
