Priznám sa, keď som si prečítala jeho životopis, zverejnený pred týždňom v poľskom Jazzfore, vyrovnalo by sa to dĺžke textu nášho rozhovoru. Myslím, že tohto výnimočného hudobníka netreba uvádzať, skôr byť vďačný, že si našiel kúsok svojho vzácneho času. O oddanosti Bohu, o skúsenostiach v hudbe, ale aj o spomienkach, o tom všetkom je tento rozhovor s wroclawským saxofonistom Piotrom Baronom.
Pamätám si jeden koncert, ktorý ste hrali na Slovensku, pravdepodobne na pozvanie Doda Šošoku, mali ste autohaváriu a prišli ste zahrať. Pamätám si radosť z hudby nášho Doda, hral akoby to bol posledný koncert v živote....a myslím, že to bol jeden z posledných. Ako si Doda pamätáte?
Dodo Šošoka bol fenomenálnym improvizátorom, nadaným pre rytmus, plný entuziazmu, nevyčerpateľnej a dobrej energie. Niekedy mu chýbala technika, ale vždy si to nadrobil vynikajúcim jazzovým feelingom a geniálnym swingovaním na čineli.
Mali ste vždy blízko k slovenskému jazzu. Prečo?
Lebo to je iba cez Tatry : )
Stretli ste sa so svojím obľúbeným Sonnym Rollinsom, keď bol nedávno vo Wroclawi? O čom ste hovorili? (dúfam, že sa môžem opýtať...)
Nehovorili sme spolu. Necítil som potrebu zaťažovať mu hlavu, aj tak by si ma nezapamätal. Po koncerte som bol nadšený, bolo to ako iluminácia, bolo to to, o čo ide v umení.
Pristupujete k hudbe ako k posolstvu od Boha. Veľa veľkých hudobníkov sa správalo, alebo správa rovnako – Boh ako najvyšší bod ozajstnej hudby. Ako ste sa cítili, keď ste prvýkrát počuli suitu Love Supreme?
Plakal som.
Ktoré tri jazzové albumy by mali byť základom dobrého saxofonistu?
Love supreme, Saxophone Colossus, President plays ( Lester Young).
Cvičíte ešte?
Vždy. Niekedy nemám čas, vtedy som zúrivý.
Keď som počúvala váš posledný album Kaddish, potešilo ma, že ste ho ukázali svetu. Lebo je výnimočný, jednoducho hráte hudbu ako sa má a nič viac netreba. Čo vás zainšpirovalo do kompozície Kaddish?
Ďakujem za dobré slovo. Umrel mi priateľ. Ten Kaddish je pre neho.
Čo zneje viac vášmu srdcu ? Tenor alebo soprán saxofón?
Tenor !!!
Kedysi som v jednom rozhovore pre poľský jazzový Diapazon čítala, že ste sa prestali báť Boha? Ako je to dnes?
Bojím sa jeho hnevu. Ale Boha nie. Ako sa môžete báť Otca, ktorý miluje?
V Starom zákone je napísané : „ Železo sa brúsi železom a človek sa zlepšuje v stretnutí s blížnym“ (27,17 Kniha prísloví) Stretnutie s ktorým hudobníkom bolo vašou najväčšou inšpiráciou?
S dvomi : Art Farmer a Ray Charles
V Poľsku občas hráte jazzové omše. Na Slovensku nemáme takú tradíciu. Čo je podľa vás poslaním omše na jazzový spôsob?
Poslaním každej omše je Eucharistia Krista. A rámom okolo toho môže byť jazz, gregoriánsky chorál, Bach, africké etno, to nie je dôležité, Ježiš žije!
Je to už asi 7 rokov, čo ste šéfom Jazzových dielní v Leszne. Pamätám si, ako som sedela za klavírom s Michalom Tokajom a zvonil mu mobil. Ukázal mi ho a hovorí : „ Pán direktor volá.“ Dala som si otázku : „ Kto je ten jazzový direktor?“ Potom som vás pozorovala, ostatných lektorov, celé dielne, ako všetko fungovalo, videla som, ako sa naozaj pracuje na jazzovej hudbe od rána do neskorej noci. Ako to je dnes s dielňami? Páči sa tam hudobníkom?
Dielne sa chválabohu rozvíjajú veľmi dobre. Sú finančné ťažkosti, kríza, Putin, Obama, celá tá blbosť, ale dielne sú. Záujemcovia nechýbajú.
Z ktorého mladého svetového saxofonistu máte pocit, že saxofón je do budúcnosti v dobrých rukách a prečo?
Joshua Redman, veľmi tvorivý, našiel svoj vlastný, prekrásny jazyk, závidím mu : )
Čo by ste odkázali slovenským jazzovým hudobníkom do roku 2012?
To, čo všetkým : Wraz z Synem Swoim Panna Maria niech nam błogosławi! (pozn.autora: v poľskom jazyku to zneje najlepšie)
autor interwiew : Jana Bezek
foto: Stanislaw Zaremba
