19. januára sa v košickom Piano Cafe uskutočnil koncert prešovského zoskupenia AMC Trio. Večerom sprevádzal pianista Peter Adamkovič, na ktorého táto úloha pripadla, ako sám prezradil, preto, že disponuje prenikavým tenorovým hlasom. Neskrýval sa za tým len humor. AMC Trio koncert odohrali s jednoduchou aparatúrou bez mikrofónov (ktoré mala v ten večer zapožičané kaviareň Technic cafe), preto prišiel tenorový hlas vhod, aby sa vedel prihovoriť i ďalej sediacemu publiku.
Zoznam odohraných skladieb sa rodil za pochodu. Adamkovič navrhol zahrať titulné skladby z každého z ich štyroch albumov. Ten štvrtý by sa mal pritom dostať do predaja už koncom marca s krstom naplánovaným na koniec apríla v Prešove.
Koncert teda otvorila skladba One Way Road To My Heart z nového rovnomenného albumu, ktorý tentoraz skupina nahrávala s Randym Breckerom v nemeckom BHM Productions. Nasledovala Soul Of The Mountain v albumovej verzii, v ktorej figuruje i gitara ich švédskeho hosťa Ulfa Wareniusa, no o nič menej zaujímavá bola tiež bez nej. Ako tretiu kapela zaradila Waiting For A Wolf, ktorá sa objaví opäť i na novom albume v mierne prearanžovanej verzii a s rozšíreným Marinčákovym sólom. Štvoricu albumových otváračiek uzavrela jedna z ich najznámejších, Thor-Iza. Následne AMC predstavili novinku Travel With Me Baby, ktorú na albume podporil trúbkou (vrátane troch ďalších skladieb) spomínaný Randy Brecker.
Po pauze na želanie obecenstva zahrali oproti predošlým skladbám melancholickejšiu She's Leaving For Heaven a predstavili ďalšiu novinku Never Going to Lose My Head Again. Na exkluzivite koncertu pridala nasledovná You Must Go On, ktorú chalani zahrali pred publikom vôbec po prvý raz a ktorú si môžete vypočuť i na videu z koncertu nižšie.
Ako ďalšia zaznela skladba Take It Easy, ktorá ako jediná nebola vlastnou tvorbou tria. Jej autorom je totiž Samuel Martinčák, 20-ročný syn kontrabasistu Martina Marinčáka, ktorý študuje jazzovú gitaru na brnenskej Janáčkovej akadémii múzických umení.
Neodolali sme ani my a vyžiadali si od kapely Sami's Blues s hravým pianom, ktoré do útulného prostredia Piano Cafe úžasne zapasovalo. Peter Adamkovič neskôr priznal, že túto skladbu už nehrali strašne dlho, no i napriek tomu ju zvládli ukážkovo.
Vystúpenie uzavreli skladbou Bros&Sisters, ktorú si už tradične nechávajú vždy na záver koncertu. Najviac v nej zarezonovalo sólo bubeníka Stanislava Cvancigera, za ktoré bol odmenený vrelým potleskom, ktorého si ale nechalo publikum dosť i pre zvyšok kapely.
Jazzmeni sa po koncerte zastavili na kus reči, kde sme sa okrem financovania chystaného krstu, SOZA a jej nemeckej obdoby a večnej témy vinyl vs. CD porozprávali i o štýle nahrávania. Adamkovič tak napríklad prezradil, že zatiaľ čo napríklad predošlý album Waiting For A Wolf, sa nahrával "na prvú," pretože Ulf Wakenius je zástancom tvrdenia, že najlepšie znie vždy skladba odohratá na prvýkrát, s novým albumom One Way Road to My Heart sa už vyhrali a nahrávali, kým neboli spokojní s každým detailom, ktorý dokáže zaregistrovať azda už len puntičkárske muzikantské ucho. Práve tento zmysel pre detail je ale to, čo robí AMC Trio úžasným a žiadaným zoskupením. Organizátori si skutočne nemohli na otvorenie EHMK priať lepšiu kapelu.
Karol Batek
