Tak nám znova odštartovali Bratislavské jazzové dni, aktuálne už 38. ročník! A už akoby samozrejme, konali sa v Inchebe. Komentovať a porovnávať miesta činu PKO versus Incheba už nemusím – to sme si v krátkosti povedali pri vlaňajšom reporte z BJD 2011. Môžeme ísť rovno na vec. Čo nám na hlavnom pódiu nachystal a ako prebehol prvý deň, piatok, 26.októbra?
1. FAT break FAST (SK)
Skupina, ako víťaz minuloročného Pódia mladých talentov BJD, otvorila tie tohoročné na hlavnom pódiu. Je to dobrý zvyk a motivácia mladých jazzových formácií.
Na hre skupiny, ktorá sa orientuje na fusion a alternatívny rock, je jasná a zreteľná vlastná cesta rukopisu, výrazu, formy a aranžmánov. Obsadenie je skoro obligátne: bicie, basgitara, gitara. Pre aranžérske obohatenie farby a zvuku, hralo dnes trio s jedným dychovým nástrojom, trúbkou, čo určite bolo prínosom. Muzikanti sú na veľmi slušnej úrovni a jednotlivé nástroje boli vyvážené. Dobrý koncert, možno (hovorím za seba), by bolo dobre spestriť stavbu programu a naštudovať skladby s rôznymi tempami, dynamikou a rytmami. Obsadenie: Braňo Schwarz (gitara), Dodo Madola (basgitara), Majo Grznár (bicie), Remo Kákoni (trúbka).
2.Simone Kopmajer & Band (A, ARM)
Zahraničných hostí a zahraničné kapely prvého večera uviedla svojím koncertom skvelá mladá rakúska speváčka Simone Kopmajer. Na svoj vek (25) nie je ale žiaden neskúsený nováčik – spieva od dvanástich rokov, študovala hudbu a jazzový spev v Grazi a veru, má závideniahodný zoznam koncertov po svete a tiež spoluprác s poprednými svetovými jazzmenmi. Koncert bol naozaj skvelý, pestrá bola aj stavba repertoáru – od pop pesničkových skladieb (Ghost in My Heart), cez R&B, country, samba (No More Blues), cez skladby s vlastným klavírnym sprievodom, balady, až po hit Elly Fitzgerald (Mr.Paganini) a výbornú úpravu skladieb Caravan a Besame Mucho. Naozaj dobre postavený repertoár, výborný spev – no a parádna kapela! Obsadenie: Simone Kopmajer (spev), skvelý arménsky Karen Asatrian (klavír), naozaj brilantný a citlivý Reinhardt Winkler (bicie) a Herfried Knapp (kontrabas). Nedalo sa inak, musel prísť „standing ovations“ a prídavky!
3.Grace Kelly Quartet (USA)
A tu už išlo do tuhého, koncert mladej saxofónistky a speváčky Grace Kelly (20) isto patril k vrcholom večera! O tomto americkom supertalente a superobjave ste sa isto dočítali a dopočuli veľa, ja súhlasím a spolu s vami žasnem nad bilanciou jej už doterajšej osemročnej kariéry! Kde všade hrala a s kým všetkým spolupracovala – tak to je ako čítanie z encyklopédie svetového jazzu. Dnešný koncert bol dôkazom, že sa ani náhodou nejedná o zbytočné mediálne nadsázky. Neobyčajne kultivovaný, invenčný a technicky či prednesovo brilantný alt a soprán saxofón vyrážal dych! K tomu sa pridal čistý jazzový spev a scat s jazzovými speváckymi „ozdobami“, no a ešte aj suverénny a vtipný konferans. Jednoducho koncertná lahôdka svetového kalibru! A znova tu bol dôkaz, aký silný môže byť dobre postavený repertoár a program. Pestré skladby a rytmy, ale vždy s nosným a charakteristickým aranžmánom sólistky a orchestra. Od latiny, cez swingovky „Bye, Bye Blackbird“, country emotívnu pesničku „Searching For Peace“, pomalú „Tenor Madness“ až k výborne podanej „Summertime“. Jasné, že nasledovali ovácie a prídavok,geniálne podaná skladba„Over the Rainbow“. Orchester bol celý neskutočne dobrý a muzikantsky brilantný! Citlivé podohrávky ale aj strhujúce sóla „dali“ všetci do jedného: Grace Kelly (alt, soprán saxofóny, spev), Pete McCane (gitara), Edward Perez (kontrabas, basgitara), Harald Tanschek (bicie).
4.Mario Biondi & The Italian Jazz Players (I)
Druhý – takisto programový vrchol večera znamenalo vystúpenie talianskej hviezdy Maria Biondiho so skvelým a zvučným bandom s vynikajúcimi sólistami. Aj keď nosný a charakteristický bol predovšetkým hlboký a podmanivý hlas Maria Biondiho, vôbec sa nejadnalo o koncert hviezdy a „krovia“! Každý člen, každý nástroj bol celkom bez obáv zaraditeľný k poprednému medzinárodnému levelu. Repertoár koncertu sa blížil miestami k popu, ale ako povedal Bill Evans: „Jazz nie ČO, ale AKO“. Spevák sa vôbec nemusel báť, či je oprávnene na jazzovom festivale! Už sa opakujem, ak hovorím o účinku stavby repertoáru, tempa a rytmov skladieb. Platí to aj pre taliansky koncert. Výborný spev, výborný band, skvelé sóla bubeníka, klavíristu, tenorsaxofónistu, no a absolútne brilantná trúbka a krídlovka! Koncert bol ako sa patrí, dvojhodinový, ale to, že sa končil o pol druhej po polnoci vôbec nevadilo! Stálo to za tie nejaké hodiny spánku menej! Obsadenie : Mario Biondi (spev), Claudio Filippini (klavír), Lorenzo Tucci (bicie), Tommaso Scannapieco (kontrabas), Daniele Scannapieco (tenorsax, flauta), Beppe Di Benedetto (trombón), Giovanni Amato (trúbka, krídlovka), Luca Florian (perkusie).
Teším sa na ďalší – určite takisto výborný jazzový večer!
Vlado Vizár
Foto: Zdenko Hanout
