JazzFestBrno, Semilasso, 16. apríl 2012
Koncert Brian Bladea a jeho priateľov by sa dal veľmi jednoducho ale výstižne popísať vetou: "Brian Blade nám v piesňach z platne "Mama Rosa" odkryl svoje vnútro."
Inak tomu nebolo ani na jeho vystúpení v rámci brnenského jazzového festivalu, ktorý aj tento rok vynikajúco dramaturgicky zostavil, organizačne pripravil a zrealizoval p.Vilém Spilka a jeho tím. Priestory Semilassa dali zvukovo aj vizuálne vyznieť krehkej a zároveň silnej a veľmi osobnej výpovedi Briana Bladea.
Minulý rok som mal príležitosť vypočuť si tento program v Budapešti v robustnej sále Palace of Arts a musím skonštatovať, že krehkosť a intimita Brianových piesní v tomto gigantickom priestore nenašla najlepšieho spojenca pre svoje vyjadrenie. Kredit koncertu headlinera zvýšila aj Marta Topferová so svojimi muzikantmi, ktorá prirodzenosťou a ľahkosťou svojho prejavu vytvorila úžasný priestor pre hudbu, ktorú nám po jej vystúpení ponúkol Brian Blade a jeho skupina.
Väčšina milovníkov hudby pozná Briana Bladea ako jedinečného bubeníka, ktorý svojím spôsobom hry zásadne posúva a obohacuje hudbu na ktorej sa podieľa bez ohľadu na jej štýl. Je to "all around musician" ako ho trefne označil jeho kolega a vychádzajúca bubenícka "hviezda" jazzu Marcus Gilmore. V Brne sme mali možnosť spoznať Briana Bladea ako pesničkára, speváka a gitaristu, ktorý prináša jasnú správu cez svoje piesne reflektujúce jeho vnútrný svet. Texty o blízkych rodinných vzťahoch, dôvernom priateľstve, kresťanskej viere, ľudskej solidarite, láske a nádeji boli v jeho podaní podmanivo presvedčivé, až liečivé, očisťujúce pravé ľudské hodnoty, a tak zbavené akéhokoľvek gýča a povrchnosti, ktoré sú tak markantné v súčasnej "pop music".
V jeho hre na gitaru bol citeľný vplyv jeho blízkeho priateľa a spoluhráča Daniela Lanoisa. V speváckom prejave počas odovzdanosti sa danému okamžiku živo niesol odkaz svojho otca, pastora a skvelého speváka gospelovej hudby Bradyho Bladea Sr. Celkový rámec odkazu jeho hudby z albumu "Mama Rosa" priblížil silné vplyvy výnimočných osobností v tejto oblasti hudby, s ktorými intenzívne spolupracoval; predovšetkým s umelkyňou širokého záberu, Joni Mitchell, ale tiež Emmylou Harris a Bobom Dylanom.
Jednoduchosť, čistota, až minimalistický prejav Brianovej hudby by pre puristického jazzového fanúšika mohli vyznieť na festivale, ktorý nesie názov jazzový, možno až škandalózne. Myslím si, že pre všetkých, ktorí naozaj počúvali, bol práve tento koncert znakom, že dobrá hudba nepotrebuje štýlové nálepky, ani krycie manévre remeselnej virtuozity a to o to viac, že Brian Blade má všetky kvality vrcholného jazzového umelca.
Juraj Šušaník
foto: Michal Štefan
