Izraelský kontrabasista, spevák, skladateľ a aranžér Avishai Cohen predstavil s triom svoj najnovší album Seven Seas na festivale JazzFestBrno. V doprovode klaviristu Omriho Mora a bubeníka Amira Breslera predviedli jeden z neopakovateľných koncertov, plný opodstatnených prienikov world music, klasickej hudby a džezu. JazzFestBrno vyvrcholil v rytmoch, ktoré zdvihli publikum zo stoličiek.
Ešte skôr než sálu brnenského Bobycentra zaliala hudba nabitá príbehmi židovskej clivoty, melanchólie a španielskeho temperamentu, nedočkavé publikum spustilo lavínu potlesku.
Po prvom sóle klaviristu Omriho Mora, sa strhol obrovský aplauz, ktorým mu fanúšikovia poďakovali za zimomriavky pri smutno-krásnom rozvíjaní témy. Bubeník Amir Bresler v tejto formácii hral vynikajúco a akoby rozbíjal energetické ložiská, s remeselnou všestrannosťou a dokonalou technikou.
„Amir Bresler je tento motherfucker!“, predstavil bubeníka Cohen. „V pozitívnom slova zmysle.“, dodal. „A jedinečný Omri Mor.“, uviedol klaviristu.
Fanúšikovia Cohenovej hudby milujú aj jej humor. Maximálnym a zábavným vystupňovaním jednotlivých etno-vplyvov, trio vyburcovalo v poslucháčoch celé spektrum emócií. Vtipnými odkazmi na populárnu hudbu, či metal a krehkými stopami klasickej hudby šteklili hudobníci obrazotvornosť publika.
Fúzia španielskej a židovskej muzikality, vrcholiacej v latino groovoch a dych berúca pravdivosť hudobných príbehov sa niesla skladbami z nového albumu. Podľa reakcií bol publiku dôverne známy.
Ku koncu koncertu Cohen zaspieval tradičnú židovskú pieseň Abraham Avinu, v hebrejskej španielčine. Bubenícke sólo na záver koncertu zdvihlo ľudí zo stoličiek a vyvolalo standing ovation.
„Ste nádherní ľudia. Asi preto sa tu cítim tak dobre.“, povedal Cohen, keď sa po vďačných ováciách publika vrátil na pódium.
Prvým zo štyroch prídavkov bola boľavá pieseň o žene, ktorá raz išla do mora a už sa nevrátila, Alfonsina y el mar. Sálou sa niesol Cohenov hlas, doprevádzaný kontrabasom.
Nasledoval mix kubánskej rumby, hit Remembering a netradičná úprava Besame Mucho.
Rukopis Avishaia Cohena a typický krásny zvuk, ktorý dýcha z viac ako storočného kontrabasu v jeho objatí, je niečo o čom sa ťažko hovorí, či píše. Keď sa emočne „rozbláznený“ dav po koncerte blížil k východu, zaznel v zhluku silných dojmov aj tento: „Keď som bol na jeho koncerte prvýkrát, plakal som. Dnes som neplakal. Ale to len preto, lebo som ten pocit už poznal. Vlastne nie je to jeden pocit, ale more emócií.“
Jana Gavačová
