Český pianista a skladateľ Emil Viklický natočil pre japonské vydavateľstvo dosku venovanú spisovateľovi Harukimu Murakamimu, s ktorou okamžite prenikol do rebríčka najpredávanejších CD v krajine. Murakami na oplátku Viklickému napísal esej o Prahe, ktorej český preklad prinieslo vydanie českých Hospodárskych novín.
Na obale pes, vnútri Pražský hrad a Karlov most, tak vyzerá nový album Emila Viklického. Cudzincom, ktorí sa sťahujú do Čiech, by sa okrem tipov na najlepšie pivo a varovanie pred byrokraciou mala odporúčať ešte jedna vec: vypočuť si Emila Viklického. Predmetom doličným je nový album Kafka na pobreží, na ktorom sa český jazzový pianista spojil s japonským spisovateľom Harukim Murakamim. Početná zostava autorských skladieb a menej frekventovaných jazzových štandardov robí z albumu Viklického najzaujímavejšiu dosku posledných rokov.
Japonská spojka
Ide už o druhý album, ktorý klavirista natočil pre japonské vydavateľstvo Venus Records, tentoraz však prevzali názov po Murakamiho deväť rokov starom románe. Pretože obľúbený japonský spisovateľ a niekdajší majiteľ tokijského jazzklubu patrí medzi Viklického priaznivcov, navštívil Čecha pri jeho sólovom koncerte v Tokiu a v zákulisí sa dali do reči. Tak vznikol nápad na dosku, už by inšpirovali Murakamiho texty.
ALBUM
Emil Viklický
Kafka na pobreží
Venus Records, 2011
Pianista - mimochodom bývalý študent matematiky - zpodobuje v jazze a vytvára tak magický svet plný jednoduchosti i spletitosti. Murakami je zase nadšený pre všetko české, v jeho tohtoročnom románe 1Q84 figuruje tiež motív z Janáčkovej Sinfonietta.
V skladbe nazvanej 1Q84 "jazzový Janáček", ako Viklického prezývajú v Japonsku, reže do Steinwaya v preslávenom karlínskom štúdiu A zo zhustených, divokých figúr splieta prekrvený, moderný klavírny jazz, ktorý by prebudil Londýn aj New York.
Volanie domoviny
Viklického najcharakteristickejším rysom je zmysel pre melódiu, s esenciou nálady moravských ľudoviek, ohrievaných už od klavíristovho detstva v Olomouci.
Volanie domoviny je u Viklického sladko-horkých tónov počuť dokonca i v prevzatých štandardoch od Hancocka alebo Ellingtona, z ktorých je pritom na Moravu zo všetkých smerov ďaleko.
Kafku na pobreží natočilo základné trio, v ktorom vedľa dlhoročného bubeníka Laca Troppa figuruje nový basista Josef Fečo. Ten po rokoch na pražskej klubovej scéne dospieva v stále významnejšieho muzikanta, ktorý sa v sólach radostne pohráva s motívmi i formami a nikdy neskĺzava k jednoduchým technickým cvičeniam.
Fečo, ktorý v triu zaujal miesto už roky pripadajúce basistovi Františkovi Uhlířovi, zostavu vyvádza z bezpečia plytčín do sviežejších vôd.
Ženský prvok
V titulnej skladbe sa ako hosť objaví violistka Jitka Hosprová a ďalší hlas mezzosopranistky Jany Sýkorovej sprevádza až zbytočne krátku, krehkú baladu Miss Saeki Theme. Spoločne na nahrávku prinášajú ženský prvok a rôznorodosť, ktorá v kontexte piesní inšpirovaných Murakamim funguje zvlášť zaujímavo. Aj keď súvislosti medzi literárnou predlohou a hudbou tu už s názvami piesní končí, Murakami v pianistovi očividne zapálil plamienok inšpirácie.
Viklický zostavu vedie najrôznejšími tempami aj náladami, moderne, ale pritom spevne, s technickou dokonalosťou, ale nie prílišnou záťažou, a s eleganciou hodnej jedného z patriarchov českého jazzu, ktorého slávu vo svete šíri už roky ako jeden z kultúrnych veľvyslancov Česka, podobne ako lásku pre hudobnú tradíciu Moravy.
Zo stretnutia s Murakamim vzniklo album, ktoré sa predáva v japonských obchodoch aj na európskych internetových serveroch a jazzový poslucháči v oboch krajinách na neho môžu byť pyšní. A nielen oni. Rovnako ako Čechom totiž aj cudzincom tak pripomína, prečo by si mali vypočuť Emila Viklického.
Tony Emmerson
Autor je britský blogger, pôsobiaci v Prahe
ZDROJ: ihned.cz
Foto:CTK
