„Wayne, nahraj pre mňa album so sláčikmi, nechaj tam ale otvorené okno, aby som z tadiaľ mohol vyliezť.“ Týmito slovami požiadal Miles Davis saxofonistu Waynea Shortera o to, aby niekedy nahral album so sláčikmi. Wayne Shorter splnil Davisovu prosbu. Tento rok vydal dokonca trojalbum s názvom Emanon, kde sa okrem hudby postaral o úplnú novinku vo svojej umeleckej kariére – je autorom komiksovej knihy, ktorá sa predáva spolu s doskou.
Saxofonista, skladateľ, aranžér, pedagóg a po novom aj autor komiksu Wayne Shorter patrí medzi žijúce legendy svetového jazzu. Či už ako saxofonista, ktorý na začiatku svojej cesty vychádzal z bopovej tradície Charlieho Parkera a neskôr Johna Coltrana, ale aj ako skladateľ s unikátnym rukopisom bez hraníc. Shorter je známy mnohými kompozíciami, ktoré nemajú funkčné harmonické postupy, ide v nich skôr o hru s farbami a harmonickým rytmom. Ako umelec si prešiel asi všetkými štádiami – od klasického bebopu, cez hardbop s Art Blakey and The Jazz Messengers, free jazz a avantgardu s druhým kvintetom Milesa Davisa, následnú fusion éru – album "Bitches Brew" a pod. V súčasnosti je lídrom svojho vlastného kvarteta spolu s Danilom Pérezom na klavíri, Johnom Patituccim na kontrabase a bubeníkom Brianom Bladom. Práve toto obsadenie hrá aj na doske "Emanon" (zozadu No name). Okrem kapely hrá na albume aj komorný orchester. Ďalšou zaujímavosťou je, že ide o nahrávku živého koncertu z Londýna z roku 2016. Vydavateľstvo Blue Note Records je vydalo iba pred pár mesiacmi tohto roka.
Veľmi ťažko sa mi píše, alebo hovorí o takejto hudbe. Ide o skvost, ktorý treba hlavne počuť a zažiť na vlastnej koži. Wayne Shorter Quartet je jednou z top jazzových kapiel súčasnosti, nielen preto, že ide o geniálnych umelcov po stránke remeselnej a interpretačnej, ale hlavne preto, akú hudbu toto kvarteto hrá a tvorí. Ide o veľmi slobodný free jazzový koncept hry, ktorý nie je vôbec podobný Ornettovi Colemanovi, ale má svoj unikátny zvuk, tvar a koncept. Mal som tú česť počuť túto kapelu na koncerte v rámci One Day Jazz Festivalu a jednoznačne išlo o umelecký zážitok na ktorý nikdy nezabudnem. Na albume ide o rovnaký prístup k hraniu, ktorý je však rozšírený o zvuk komorného orchestra. Sú tu kompozície ako „Pegasus“, „Prometheus Unbound“, „Lotus“ či „The Three Marias“. Shorter sa krásne vyhráva so zvukom orchestra. Harmonicky ide o výlet od impresionizmu, naturalizmus až po moderné avantgardné postupy. Shorter svojou hrou na soprán a tenor saxofónu rozširuje zvukovú paletu nielen samotným saxofónom, ale aj tónmi, ktoré hrá. Často sú tu evidentné rôzne polytonality a bitonality. Na niektorých skladbách hrá dlhú dobu orchester bez rytmiky, inde sa k nemu pridáva iba Shorter a niekde sa strieda s orchestrom aj celá kapela. Na konci dosky sú kompozície, kde hrá celý kvartet bez orchestra. Väčšina skladieb nemá menej ako desať minút, čo spôsobuje dlhé „zvukové výpravy“ plné zmien harmónie a rytmu. Hudba je veľmi náročná, ale dlhá minutáž u mňa nevytvorila žiadny pocit nudy. Hudba je ukážkou geniality vo všetkých jeho podobách. Cítiť tu vplyv budhizmu a východných kultúr.
CD Emanon je ďalším veľkolepým počinom Wayneho Shortera. Odporúčam ho každému, kto má rád modernú improvizovanú hudbu so zvukom orchestra.
Dávid Oláh
