Vo štvrtok 25. apríla sa v bratislavskom Ateliéri Babylon uskutočnil posledný z jarnej série Bratislavských Jazzových Dní. Išlo o koncert basového velikána, ktorý už viackrát v Bratislave vystúpil. Reč je o žijúcej legende jazzu s menom Stanley Clarke.
Niekedy je menej viac
Do posledného miestečka zaplnený Babylonu privítal Clarka s jeho najnovším projektom „The Message“. Ide o CD, ktoré bolo vydané v lete minulého roka. Predkapela bola zložená iba z dvoch hudobníkov, ktorými boli speváčka Kristína Mihaľová a gitarista Jakub Šedivý. Musím sa priznať, že som mal zmiešané pocity z toho, že na veľkom pódiu vystúpi takéto komorné zoskupenie. Moje obavy sa však rozplynuli. Toto sympatické duo predviedlo vynikajúci výkon, ktorý všetkých poslucháčov zaujal. Intímny, ale podmanivý hlas Mihaľovej mal pod sebou sebavedomý a citlivý gitarový sprievod, ktorý zvládal pokryť všetky hudobné zložky na veľmi dobrej úrovni. Duo je zohraté a veľmi dobre si rozumie. Ich repertoár bol zložený z originálnej autorskej tvorby, vlastných úprav skladieb aktuálnych mladých hviezd ako Jazzmeia Horn, či Aaron Taylor. Odznel však aj jazzový štandard Jimmyho Rowlesa „The Peacocks“, ktorý preslávilo duo Stan Getz a Bill Evans. Ide o krásnu a nemierne ťažkú baladu, s ktorou si však Mihaľová a Šedivý výborne poradili. Komornú atmosféru adekvátne dopĺňala hra so svetlami. Práve pri počúvaní tohto štandardu som mal pocit, akoby som bol na koncerte v útulnom jazzovom klube.
Nestarnúci fenomén
Po vydarenom úvode sa pokračovalo krátkou pauzou, po ktorej Peter Lipa privítal na pódiu hlavnú hviezdu večera – The Stanley Clarke Band. Od prvého momentu bolo jasné, že títo umelci sú svetovými špičkami vo svojom odbore. Zaujala ma hlavne dramaturgická výstavba koncertu, ktorá logicky gradovala počas celého večer. Clarke začal hrať iba v duu s perkusionistom, a až v druhej skladbe sa začali pridávať ďalšie nástroje. Clarkovi sekundoval „klávesák“, klavirista, bubeník a huslista, čím sa vytvorila neobvyklá a bohatá zvuková paleta. Okrem virtuóznych sól a energických rytmov sme boli svedkami úžasnej remeselnej, technickej a hudobnej vyspelosti kapely. Žiadny tón nevyšiel nazmar, čo svojim častým potleskom publikum patrične ocenilo. Koncepčne išlo hlavne o prácu s rytmom, synkopáciou, ktorá odkazovala na africkú hudobnú tradíciu. Taktiež bolo v hre týchto umelcov cítiť vplyvy bopu a post-bopu.
Clarke striedal basgitaru s kontrabasom, čo potešilo fanúšikov mainstreamového jazzu. Okrem groovujúcich rytmov, sa v playliste ocitla aj samba v štýle Chicka Coreu a modálny jazz waltz. Publikum si koncert naplno užívalo napriek ťažko znesiteľnému teplu a vydýchaného vzduchu v celom Ateliéri Babylon. Čerešničkou na torte bolo záverečné muzicírovanie nášho zázračného dieťaťa – Árona Hodeka s Clarkeovou kapelou. Treba povedať, že Áron nezaostával a koncert si naplno užíval. Udiala sa určitá paralela, keďže v 80. rokoch sa na pódiu vedľa Clarka objavil Juraj Griglák, čo si určite mnohí pamätáte.
Koncert sa vydaril na výbornú. Stanley Clarke je svetový fenomén nielen ako inštrumentalista, ale aj ako umelec, ktorý má stále čo povedať. Jeho najnovší projekt „The Message" to na tomto koncerte potvrdil.
Dávid Oláh
Foto: Rudolf Baranovič
