Mimoriadny gitarista komponujúci mimoriadnu hudbu s výnimočnými spoluhráčmi. Toto hudobné dielo je primárne inšpirované poetikou legendárneho filmového režiséra Andreja Tarkovského na mnohých explicitných aj implicitných úrovniach: pričom Kollarova inklinácia k jeho filmom (najmä Stalkerovi a Zrkadlu) nie je ani náhodná ani módna, ale signifikantná. Je totiž spätá s vnútornou energiou nostagie, túžby a hľadania hlbšieho zmyslu našich nepredvítateľných životov. Jeho introspektívne hudobné skladby sú výrazom pýtania sa na naše najskrytejšie, pálčivé existenciálne pnutia. Niekedy znejú zmierlivo, inokedy znepokojivo, postupne vás prenesú hlboko dovnútra, kde možno nájdete niečo zabudnuté, no dôležité, čo vo vás napokon vyvolá nezvyčajnú katarziu...