Zbožňujem, keď ma v poštovej schránke čaká balíček známeho formátu, neomylne indikujúci jeho obsah v podobe CD. Byť jazzovým recenzentom je otázka vášne a radosti, a práve oba pocity sú také silné, keď siaham po takomto balíku, otváram ho a vyberám zvukový nosič, tú zhmotnenú nostalgiu. Lesklý disk vzdorujúci dehonestácii hudobného „Gesamtkunstwerku“ instantným streamovaním. Nie, k rituálu vypočutia fyzických zvukových nosičov nepotrebujem streamer, dokonca ani internetové pripojenie (hoci pre mnohých ťažko predstaviteľné - ale skúste ten oslobodzujúci offline)! CD, alebo v lepšom prípade LP, zaujme miesto v/na prehrávači a hudbe stojí v ceste už „len“ reťaz medzičlánkov, ako sú predzosilňovač, zosilňovač, káble a reproduktory. Čím je táto reťaz kvalitnejšia, tým menej zasahuje do charakteru hudby, defakto a paradoxne je menej počuteľná. V mojich posluchových podmienkach zaujala v poslednom týždni (od 7. do 14. augusta 2023) prednostné miesto autorská prvotina švédskeho gitaristu Alfa Carlssona, sľubne nazvaná "Lights" (Prophone).
S CD, ktoré mi vydavateľstvá zašlú k recenzovaniu, sú vždy pribalené aj základné informácie a popis hudby. Priznám sa nazerám do nich len kvôli menám spoluhráčov, ale skoro nikdy si cudzie úvahy o danej hudbe nečítam: chcem k tej produkcii pristúpiť čo najmenej ovplyvnený. Najneskôr od druhej skladby s romanticky znejúcim názvom Brudpolska Från Rättvik (J) som však nadobudol pocit, že tie skladby, majú charakter neautorskej kompozície, že ich melodická výstavba znie akosi archaicko, alebo lepšie povedané hymnicko-poeticky. Prepadlo ma podozrenie, či náhodou nejde o variant x-tého siahania jazzových skladateľov po inšpiráciách z folklóru. Keďže nepoznám žiadnu švédsku ľudovku, nazrel som do „príbalového letáka“, ktorý bol pri CD v balíku aby som si svoje podozrenie verifikoval. A skutočne, v prvých riadkoch boli tie známe frázy o unikátnosti spojení rocku, jazzu s folklórnou tradíciou.
Keďže som už od druhého tucta podobných „unikátov“ na Slovensku na ne dosť kritický a niekedy som sa vyjadril aj o embargu na ľudovky v jazze, ktoré by malo byť uvalené mladým hudobníkom na tvorbu s týmto zámerom, nechcem tento album od Alfa Carlssona kritizovať. Album "Light" je skvelý. Predbehnem pointu recenzie a musím už na tomto mieste konštatovať, že pre mňa osobne vniesol do háklivého hybridu folklóru s jazzom potrebné svetlo. Carlsson totiž tie chytľavé refrény a prozaické slohy ožiaril tak, že z ich kontúr zostal efemérny odlesk pôvodnej matérie. Z nôt týchto kompozícii, nie je cítiť nutnosť glorifikovať švédske svadobné a pohrebné piesne, ako to niekedy nasilu dochádza u nás. Zostal z nich iba nános, hviezdny prach dopadajúci na struny Alfovej gitary. Kto pozorne počúva bude pri rozvibrovaní strún prachom pošteklený na ušiach a bude mu hudobné uvažovanie tohto nádejného hudobníka a kapelníka razom osvetlenejšie.
Našincovi môže byť meno gitaristu známe z úspešného projektu Alf Carlsson / Jiří Kotača Quartet. Na albume "Lights" ale počujeme inú zostavu, ako tú československú: na klavíri hrá Anton Dromberg, na bicích nástrojoch Hannes Sigfridsson a na kontrabase Samuel Löfdahl. Kapela hrá veľmi súdržne, ich zvukové vystupovanie je homogénne. Hravé skladby, ako napríklad posledná Where´s The Party At? alebo popovejšia Travels, ktorá by mimochodom mohla byť znelkou kultovému sitcomu, nie sú podané s exhibicionistickým pátosom, ale vždy kultivovane a s jasným cieľom, ktorým je akoby lákavé svetlo na horizonte všednosti. Doprajte si preto trochu severského slnka, ktoré síce nie je také horúce a plné temperamentu, ale je o to životodárnejšie.
Autor: Miroslav Haľák
