Horúcou novinkou letnej sezóny 2025 z dánskeho vydavateľstva April Records je nepochybne nadupané škandinávsko-britské kvarteto s veľavravným názvom The Action 4s. Nezvyknem siahať po žargónovom slovníku a ak sa nemýlim, tak slovo „nadupaný“ som za moju doterajšiu niekoľkoročnú recenzentskú prax ešte nepoužil. Lenže sú situácie, ktoré by bez expresívnejšej terminológie zostali takmer neopísateľné.
Conor Chaplin (basgitara), Anton Eger (bicie a perkusie), Mathias Heise (ústna harmonika a syntezátory) a Rasmus Sørensen (klavír a klávesové nástroje) rozohrajú od prvých sekúnd úvodnej skladby The Mikster zúrivo hryzúcu, nákazlivo návykovú a euforicko energickú hru vťahujúcu do akčných naháňačkových scén. Poznáte tie filmy, v ktorých je prenasledovanie protivníka založené na akrobatických parkúrových behoch mestom, kedy v besnom tempe a cirkusovo-divotvorných zvrtoch, saltách, otočkách, skokoch, šmykoch, slalomoch a premetoch sa nám tají dych z toho neuveriteľného divadla energie, rýchlosti a gymnastickej kompetentnosti hercov- kaskadérov. Hoci pod vplyvom všemocnej postprodukcie je výsledok, ktorý vidíme v kine úplne vzdialený od surového, neprikrášleného a nezrýchleného materiálu nahrávania a hoci to vieme, aj tak nám stúpa tep a naše vcítenie sa do deja práve v týchto rýchlych scénach dosahuje svoje vrcholy.
Hudbu The Action 4s, by som si definitívne vedel predstaviť ako soundtrack k takémuto akčnému filmu. Nie nemám tým na mysli žiadne tuctové autové naháňačky, alebo bezduché výkony bezcharakterných superhrdinov. Skôr by sa malo jednať o elegantnú kriminálku, odľahčenú britským humorom, okorenenú exotickou zápletkou, odohrávajúcou sa na pozadí historických spletí ulíc európskych kultúrnych metropol. Ak by bol na pláne remake ikonického kriminálneho seriálu Dempsey a Makepeaceová, tak by som práve túto hudbu producentom kládol na srdce. The Action 4s na svojom iniciačnom projekte síce výdatne čerpajú z tradícií vrcholných produkcií jazzrockovej scény, v konečnom dôsledku ale prinášajú zvuk svieži a hýriaci farbami súčasných nu-jazzových trendov.
Mimoriadne potešujúce je, že napriek rytmickej exhibícii a hutnému basovému základu je celá konštrukcia navrhnutá okolo silných melodických motívov. K tomu dopomáha aj skvelá integrácia ústnej harmoniky do kompozičného celku. Ústna harmonika Mathiasa Heiseho tu nie je iba sólovým nástrojom adjustovaným v ráme blúzových nostalgií, ale prekvapivo moderným inštrumentom, výnimočne dobre fungujúcim s klávesovými efektmi, ktorými teda Rasmus Sørensen vôbec nešetrí. Jednotlivé kompozície majú jasnú výstavbovú a dramaturgickú logiku, album výborne plynie a vťahuje nás do deja už zmienených naháňačiek, v ktorých charizmatický detektív so svojou zvodnou kolegyňou riešia pútavý a komplexný prípad, plný zvratov a odľahčujúcich gagov. Pokojne by ale hlavným hrdinom tých akčných scén mohol byť aj gentleman v perfektne sediacom obleku s mierne klopkajúcimi koženými topánkami v rýchlom kroku sledujúceho horúcu stopu zločinu. Ak si chcete užiť večer, skúste namiesto televíznych, často druhotriednych thrilerov siahnuť napríklad po tejto nahrávke: je akčná, kvalitná a plná napínavých obrazov.
Autor: Miroslav Haľák
