AMC Trio, PaCoRa, Ondrej Krajňák, Pavol Bodnár, David Kollar, Valér Miko, Hanka Gregušová, Pavel Morochovič, Ján Kopčák, Ľubo Šamo, Silvia Josifoská, Jana Gavačová… Čo majú spoločné títo umelci? Všetci debutovali pod krídlami košického vydavateľstva Hevhetia a viacerí z nich (vrátane ďalších ako Miloš Železňák, Andrej Šeban, Oskar Rózsa či Ján Hajnal) tam vydali aj svoje ďalšie albumy. Ako sme už avizovali, Hevhetia ukončila v polovici mája 2025 svoju činnosť a keďže som bol účastníkom jej poslednej cesty, ponúkam niekoľko slovných i obrazových záznamov.
Utorok 13. mája bol skutočne zvláštny deň. Aspoň mi tak pripadal, keď som okolo obeda prichádzal do Košíc. Metropolu Východu som v spojitosti s Hevhetiou v poslednom desaťročí navštívil niekoľkokrát a dodnes spomínam na rodinnú atmosféru a fantastické koncerty, ktoré som tam zažil počas viacerých ročníkov Hevhetia Festu, Jazzbusu či Hevhetia ShowCase. Rovnako pozitívne na tieto chvíle spomínajú účastníci z Poľska, Maďarska, Českej republiky, Francúzska, Luxemburska, Talianska, Nemecka, Veľkej Británie, Nórska... Veru, spoločenstvo priaznivcov a priateľov Hevhetie bolo skutočne širokospektrálne.
Na posledné domáce podujatie pod krídlami Hevhetie som do budovy Slovenského rozhlasu prichádzal so zmiešanými pocitmi. Na programe bola diskusia, niekoľko hudobných vstupov, samostatný koncert a neformálna rozlúčka. A možno ešte čosi… To „čosi“ sa potvrdilo hneď na úvod, keď sme sa po zvukových skúškach vo Veľkom štúdiu Slovenského rozhlasu na Moyzesovej ulici (a po zvítaní sa s hudobnými aktérmi večera – klaviristom Pawlom Kaczmarczykom a basgitaristom Pavlom Jakubom Rybom) presunuli na neformálnu „preddiskusiu“ do jedného z košických podnikov.
Verte-neverte: skupinka, v ktorej sa nachádzajú hudobní publicisti, miestny výtvarník, producent/kameraman a zanietený hudobný fanúšik, debatovala v miestnom podniku nielen o hudbe, ale predovšetkým o tom, ako nám Hevhetia všetkým zmenila životy. Spomíname jednotlivých umelcov a ich nahrávky a snažím sa prítomných navigovať, aby označili zo svojho pohľadu jeden, dva či tri najlepšie nahrávky vydavateľstva, ktoré má na svojom katafalku práve dnešný dátum: 13. máj 2025. Nie som príliš úspešný, pretože nikto sa nedokáže dostať pod desiatku či dvadsiatku albumov...
Tých spomenutých srdcových nahrávok je skutočne veľa a opakovane padajú názvy titulov „Świt“ (Early Birds), „Beauties“ (Otto Hejnic Trio), „Renaissance“ (Anna Gadt), „KoMaRa“ (David Kollar, Pat Mastelotto, Paolo Raineri), „KARNAS“ (Grzegorz Karnas), „Unseen“ (Szymon Mika Trio), „Time“ (Przemek Kleczkowski) či „Láska a Lov€“ (Edo Klena). Koľko ľudí – toľko chutí. No zhodujeme sa na jednom: Hevhetia zmenila spôsob nášho prístupu k hudbe a to nie je málo.
Presúvame sa do budovy Slovenského rozhlasu, kde sa vítame s gitaristom Davidom Kollarom a začína príprava oficiálnej časti večera. Moderátorka Hana Rodová z Rádia Devín bude viesť nahrávku relácie Kritikon, v ktorej bude diskutovať s akordeonistom a hudobným publicistom Petrom Katinom, výtvarníkom Dušanom Scholtzom a hudobnými publicistami Janom Hocekom a Petrom Motyčkom. Témou je nielen Hevhetia, ale predovšetkým písanie o hudbe, kritériá jej hodnotenia, presahy hudby a výtvarného umenia či proporčnosť zvukovej a vizuálnej podoby zvukových nosičov.
Súčasťou prvej časti večera je aj trojica hudobných vstupov umelcov spojených s Hevhetiou: čoraz zaujímavejšej domácej speváčky, skladateľky a klaviristky Zuzany Eperješiovej, vystupujúcej pod menom Skyva, rešpektovaného poľského klaviristu Pawla Kaczmarczyka a pozoruhodného akordeonistu Petra Katinu. Dramaturgický záber Jána Sudzinu bol skutočne širokospektrálny, čo symbolicky naznačuje aj trojica sólových vstupov: zomknutá pesničkárska výpoveď, jazzová voľnosť a súčasná klasická hudba. Záznam podnetnej diskusie si môžete vypočuť v stredu 21. mája o 19:00 v Rádiu Devín. Pokiaľ ste to nestihli, reláciu nájdete v archíve na tomto linku.
Po krátkej prestávke nasleduje koncert českého basgitarového virtuóza Pavla Jakuba Rybu, keďže práve jeho umelecké smerovanie bolo v roku 2001 katalyzátorom novovznikajúceho vydavateľstva. Práve z tohto dôvodu sa jeho album „JAZZy Fish Tales…“ stal aj úplne poslednou nahrávkou Hevhetie. Živelnosť a šťavu štúdiových zostáv s renomovanými hosťami (trubkári Erik Truffaz a Bryan Corbett alebo gitaristi Dean Brown a Fredy Bittner) sa žiaľ Rybovi nie celkom darilo preniesť na pódium, keďže komunikáciu s perkusionistom Jiřím Kollmanom a saxofonistom Tomášom Křemenákom zahlcovala sterilnosť štúdiových podkladov.
Posledným bodom rozlúčky s jedným z najzaujímavejších európskych vydavateľských domov bola podľa samotného Jána Sudzinu síce nekorektná, no o to pravdivejšia história jedného vydavateľstva. Tá sa odohrala v nočných hodinách v priestoroch „cvičáku“ – Kynologického klubu Anička v mestskej časti Ťahanovce. Atmosféru, nepodobnú smútočnej hostine ťažko popísať. Pozostalí boli účastníkmi netradičného happeningu, v istom zmysle komentovaného odhaľovania obrazov Dušana Scholtza s výjavmi strastiplných i radostných udalostí zo života Hevhetie. Posledný obraz poslednej cesty mŕtveho basgitaristu (vraj podobnosť čisto náhodná…) sprevádzal usedavý nárek trojice plačiek.
Čo dodať? Neostáva iné, snáď len spolu s Pavlom Hammelom predniesť slová Borisa Filana:
Až dospievam poslednú / oholím si fúzy,
zbalím struny z gitary / kostým čo mi slúžil.
Priznám všetky vrásky, / zložím okuliare,
zbohom dávne lásky, / zbohom známe tváre…
Hevhetia a Jano Sudzina – ďakujeme!
Autor: Peter Motyčka
Foto: Tomáš Čižmárik
