BJD 2011: report z 'A' pódia - 23. októbra 2011

BJD 2011: report z 'A' pódia - 23. októbra 2011
Vlado Vizár

Koncerty 3. deň :

„Viktor Tóth Ensemble“  (H)
Saxofónista Viktor Tóth z Maďarska nie je neznámy ani na Slovensku, pretože správy o jednom z najtalentovanejších mladých jazzmenov sa šíria rýchlo. Známa je aj veľmi vysoká úroveň maďarského jazzu vôbec, preto o tento koncert na BJD bol vopred veľký záujem. Free jazz je asi jedným z najdiskutovanejších a najkontroverznejších jazzových žánrov. To je v poriadku, prosto niekomu disonantné súzvuky nejdú do ucha a vedia počúvať len konsonantné tóny, iní počujú za všetkými hranými tónmi hudobný zámer a posolstvo. Viktor Tóth so svojou formáciou sa predstavil len jednou skladbou, ktorá ale trvala 40 minút. Bol to ale nesmierne zaujímavý koncert, v ktorom sa navzájom „rozprávali“ všetci hudobníci (inak všetci výborní profesionálni hráči) vo free–etno-scénickej hudbe, ktorá nemala melodické, harmonické ani rytmické mantinely – a predsa každý tón a zvuk sedel a tvoril s ostatnými jeden celok. Pre mňa veľmi zaujímavý koncert, ktorý naplno potvrdil krásu jazzu v jeho rozmanitosti a rôznorodosti.
Viktor Tóth (alt saxofón), Mihály Dresch (soprán saxofón), Ferenc Kovács (trúbka, husle), Ádám Jávorka (viola), Istvan Baló  (bicie), György Orbán (kontrabas).

„Randy Brecker (USA) & AMC Trio(SK)
Slávny trúbkár Randy Brecker ma už dávnejšie fascinoval (okrem nahrávok) aj na samostatnom jazzovom koncerte, ktorý mal pred asi desaťročím v Bratislave. Čistá intonácia, skvelá technika, úžasný rozsah! Veľmi dobre poznám aj prešovských hudobníkov formácie AMC, ktorých si vážim a uznávam ich kvality. Ich spoločný koncert s Randym Breckerom – to bolo niečo, na čo som sa veľmi tešil a na čo som bol zvedavý. Aj preto, lebo súčasný koncertný repertoár AMC tria je postavený na vlastnej tvorbe - teda ako si v určitej miere so slovanskou melodikou a harmonizáciou „poradí“ americký brilantný jazzový trúbkár? Dopadlo to samozrejme brilantne a neskutočne jednoliato. V krásnych skladbách („Čakanie na vlka“, „Už nikdy nestratím hlavu“, „Torysa, Torysa“ a i.) hral Randy Brecker aj melódie aj náväzné improvizácie jednoducho skvelo! Trio AMC je skvelo zohraté a chlapci vedia na seba reagovať okamžite. Sóla všetkých troch majú najvyššiu kvalitu. Pre mňa : skvelý a hodnotný jazzový koncert.
Randy Brecker (trúbka, krídlovka), Peter Adamkovič (klavír), Martin Marinčák (kontrabas), Stano Cvanciger (bicie).

„Robert Glasper Experiment“ (USA)
Čo do obsadenia, je to klasické jazzové trio (klavír, basa, bicie), lenže táto formácia s názvom „Experiment“ znamenala aj experiment zvukový – s pomocou DJ a jeho náčinia - a tiež experiment výrazový a žánrový. Ako už programová charakteristika predznačila, po niekoľkých taktoch sa potvrdilo, že klavírista Robert Glasper je brilantný a virtuózny hráč. A takisto bicista a basák. V dnešnom koncerte bola koncepcia hudobného výrazu založená na zdanlivo (harmonických aj časovo) voľných, až hudobno-lyrických sólach a spoločných pasážach, ale skladby mali pevné stanovené formy a aranžmány, v ktorých zaznievali prvky funku, r-n-b, free jazzu, ale aj mainstreamu. Celý prednes a výraz koncertu dopĺňal a vypĺňal DJ rôznymi zvukovými efektami. Veľmi zaujímavý a hodnotný koncert, aj keď ja osobne by som asi oželel DJ-a a vypočul si klasické jazzové trio v plnej jazzovej kráse. Ale napokon v rôznorodosti je krása! Aj v jazze.                Robert Glasper (Klavír, E klávesy), Derrick Hodge (E basa), Chris Dave (bicie), DJ Jahi Sundance.

„Earth, Wind & Fire Experience“, feat. Al McKay  (USA)
Už nástup svetoznámeho 12-členného orchestra z USA bol na jazzový festival až nadmieru impozantný a efektný. K postaveným nástrojom nastúpilo 12 hudobníkov v snehobielych flitrovaných košeliach, obrátených chrbtom k publiku. Na jeden povel urobili obrat „čelom vpred“ a okamžite explodovalo tornádo prvej skladby : tutti a fortissimo. Zaburácali skladby, tóny a rytmy v štýle funk-soul, funk-jazz, latin-soul-funk. (?) Som presvedčený, že v tomto prípade by mali plné ruky práce aj jazzová polícia so strážením jazzovej čistoty, a s ňou aj mestská hygienická služba s meraním nadmerného hluku. Ale mňa, ako muzikanta, fascinovalo majstrovstvo všetkých hudobníkov a spevákov. 4-členná dychová sekcia hrala technicky krkolomné podohrávky so smrteľnou presnosťou (bez nôt – naspamäť !) a nad už aj tak vysokou 2.trúbkou dominovala 1.trúbka Michaela Harrisa ešte o oktávu vyššie ! A do toho presná lavína rytmickej sekcie s bicími, perkusiami, basou a klávesmi. A ešte traja výborní speváci! Membrány reproduktorových sústav vyrábali nielen zvukové, ale aj tlakové bomby. Vystúpenie bolo ale aj napriek prvým skladbám dynamicky premyslené, keď prišli na rad aj pomalé soulové skladby a prezentácia gitary Al McKaya. Koncert bol muzikantsky perfektný, ale podľa mňa žánrovo a dramaturgicky vhodnejší na open air funky festivaly.
Al McKay (gitara), Devere Duckett, Tim Owens a Claude Woods (spev), Ben Dowling a Dean Gant (klávesy), Freddie Flewelen (basa), Aaron Haggerty (bicie), David Leach (perkusie), Michael Harris a Stephen Reid (trúbka), Justin Kirk (trombón), Ed Wynne (saxofón).
 
Záver :
BJD´2011 boli vynikajúce! Z môjho jazzového pohľadu boli brilantné všetky koncerty najmä prvého a druhého dňa. Tretí deň mal takpovediac experimentálne „úlety“, ale umelecky a muzikantsky bol celkom rovnako vynikajúci ako predchádzajúce dva dni. Ozvučenie koncertov bolo prakticky bezchybné a veľmi kvalitné. Určite sa o to zaslúžili aj lepšie akustické podmienky Incheby. Incheba konečne splnila môj (a isto nielen môj) sen : aby ľudia dostali vstupenky na konkrétne očíslované miesta – aby sa skončili tie potupné boje o miesta systémom : „kto skôr, po dvojhodinových čakaniach pri dvoch vstupných dverách, sa prederie a prešprintuje do sály, a kto skôr hodí svetrom“!? Hoci každý má rovnakú a rovnako drahú vstupenku. A samozrejme, príjazd a parkovanie bolo ako v Amerike...!
Nech žijú BJD´2012! 
 
Vlado Vizár

foto: Lubo Repka

Galéria

 foto: Lubo Repka
foto: Lubo Repka
 foto: Lubo Repka
 foto: Lubo Repka
 foto: Lubo Repka
 foto: Lubo Repka
 foto: Lubo Repka
 foto: Lubo Repka
 foto: Lubo Repka
 foto: Lubo Repka

 

 

Ďalšie články

Počuli ste minuloročné prekvapenia českej jazzovej scény?
Len pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli meno laureáta jazzového albumu roka 2023 v rámci ocenení...
Na ubolenú dušu - David Miilmann Group: What´s Left
Druhý album dánskej skupiny okolo gitaristu Davida Miilmanna je pohladením v čase jarných únav...
Priatelia a kamaráti WAF Bandu
Meno speváka (ale aj klaviristu či aranžéra) Matúša Uhliarika poznajú už zopár rokov priaznivci...
Saxofónový súboj freeTenors
Legendárnymi jazzovymi súbojmi – jazz battles, sa preslávili v New Orleans najmä osobnosti ako Joe...