CD: John McLaughlin & 4th Dimension - Now Here This

CD: John McLaughlin & 4th Dimension - Now Here This
Miroslav Bachura

Časy experimentov a invenčnej vynaliezavosti má už John McLaughlin, zdá sa dávno za sebou. Britský gitarový virtuóz, člen generácie „Milesových detí“  a zakladateľ kolosu Mahavishnu Orchestra si už niekoľko rokov spokojne pochoduje po známych chodníčkoch. Dôkazom toho je i nový album s názvom Now Here This, ktorý nahral so svojou skupinou 4th Dimension.

 

Kapela v zložení John McLaughlin (gitara), Gary Husband (keyboard), Mark Mondesir (bicie) a Etienne Mbappe (basgitara) ostala aj na novej doske verná nadupanej inštrumentálnej fúzii jazzu a rocku. Charakteristickými črtami 4th Dimension ostáva výbušná rytmika, rozsiahle kompozície, technická vycibrenosť a samozrejme, výrazná gitara. Oproti predchádzajúcemu albumu To the One však dostal sound skupiny drsnejšiu rockovejšiu patinu.

 

Dosku otvára skladba Trancefusion, klasická „mclaughlinovka“ – rýchla, virtuózna, plná rytmických zvratov, disonantných figúr a sól. V podobnom duchu sa nesú aj Riff Raff, Call & Answer či silne bluesová Echoes from Then. Práve v týchto vypaľovákoch skvele vyniká fungujúca rytmika. Bicie majú príjemný plastický zvuk, spolu s Mbappeho basou otvárajú McLaughlinovi takmer neobmedzené možnosti. Niekto by mohol namietať voči miestami prílišnej pretechnizovanosti gitarových partov, to by sme však museli dať mínus celej McLaughlinovej kariére :).

 

Citlivejšie duše kapela poteší príjemnými jazzovými baladami Not here not there či Wonderfall. V druhej menovanej McLaughlin dokonca ustupuje do úzadia a takmer celú skladbu vhodne prenecháva duetu basgitara – klávesy. V pomalších kompozíciách vyniká cit pre harmóniu i uvoľnená nálada celého albumu. Pokojnejším tempom sa nesie i predposledná Guitar love. V nej sa však skupina dostáva z jazzových polôh do teritória art-rockových velikánov.

 

Summa summarum, Now here this s prehľadom dorovnáva latku nastavenú predchádzajúcimi McLaughlinovými doskami. Maestro sa však už „na staré kolená“ očividne o žiaden revolučný počin nepokúša. Hudobníci sa bavia, producent odviedol kus dobrej práce. Fanúšikov poctivého chytľavého jazz-rocku album isto zabaví.

 

Miroslav Bachura

 

Esprit 2023

 

 

Ďalšie články

Týždeň slovenského jazzu: všehochuť
Niekedy to proste vypáli tak, že do jedného vreca musíte zozbierať všetko, čo nezapadlo inde: bez...
Týždeň slovenského jazzu: vokalisti
Dnes to bude stručnejšie, keďže zo spomenutej päťky som sa viacmenej dostal len k dvom albumom...
Týždeň slovenského jazzu: tradícia
Pomaly, ale isto sa blížime k Medzinárodnému dňu jazzu, ako aj k oslavám tohto sviatku...
ESPRIT - hlasovanie o najlepší domáci jazzový album je spustené!
Už o niekoľko dní sa dozvieme, kto získa prestížne ocenenie ESPRIT za najlepší slovenský jazzový...