CD: John McLaughlin & 4th Dimension - Now Here This

CD: John McLaughlin & 4th Dimension - Now Here This
Miroslav Bachura

Časy experimentov a invenčnej vynaliezavosti má už John McLaughlin, zdá sa dávno za sebou. Britský gitarový virtuóz, člen generácie „Milesových detí“  a zakladateľ kolosu Mahavishnu Orchestra si už niekoľko rokov spokojne pochoduje po známych chodníčkoch. Dôkazom toho je i nový album s názvom Now Here This, ktorý nahral so svojou skupinou 4th Dimension.

 

Kapela v zložení John McLaughlin (gitara), Gary Husband (keyboard), Mark Mondesir (bicie) a Etienne Mbappe (basgitara) ostala aj na novej doske verná nadupanej inštrumentálnej fúzii jazzu a rocku. Charakteristickými črtami 4th Dimension ostáva výbušná rytmika, rozsiahle kompozície, technická vycibrenosť a samozrejme, výrazná gitara. Oproti predchádzajúcemu albumu To the One však dostal sound skupiny drsnejšiu rockovejšiu patinu.

 

Dosku otvára skladba Trancefusion, klasická „mclaughlinovka“ – rýchla, virtuózna, plná rytmických zvratov, disonantných figúr a sól. V podobnom duchu sa nesú aj Riff Raff, Call & Answer či silne bluesová Echoes from Then. Práve v týchto vypaľovákoch skvele vyniká fungujúca rytmika. Bicie majú príjemný plastický zvuk, spolu s Mbappeho basou otvárajú McLaughlinovi takmer neobmedzené možnosti. Niekto by mohol namietať voči miestami prílišnej pretechnizovanosti gitarových partov, to by sme však museli dať mínus celej McLaughlinovej kariére :).

 

Citlivejšie duše kapela poteší príjemnými jazzovými baladami Not here not there či Wonderfall. V druhej menovanej McLaughlin dokonca ustupuje do úzadia a takmer celú skladbu vhodne prenecháva duetu basgitara – klávesy. V pomalších kompozíciách vyniká cit pre harmóniu i uvoľnená nálada celého albumu. Pokojnejším tempom sa nesie i predposledná Guitar love. V nej sa však skupina dostáva z jazzových polôh do teritória art-rockových velikánov.

 

Summa summarum, Now here this s prehľadom dorovnáva latku nastavenú predchádzajúcimi McLaughlinovými doskami. Maestro sa však už „na staré kolená“ očividne o žiaden revolučný počin nepokúša. Hudobníci sa bavia, producent odviedol kus dobrej práce. Fanúšikov poctivého chytľavého jazz-rocku album isto zabaví.

 

Miroslav Bachura

 

 

 

Ďalšie články

Cenu ESPRIT si prevzal gitarista David Kollar
Slovenské oslavy Medzinárodného dňa jazzu pod záštitou UNESCO sa už tradične nesú v znamení...
Laserová show Mattiu Müllera
Pokiaľ sa média nadchýnajú nad hudobným (či skôr vizuálnym) zážitkom z koncertu francúzskeho...
OpenJazzFest ožije Kubou i Brazíliou
Bohatá ponuka jazzových festivalov je typická najmä pre jesenné mesiace, no fanúšikovia si nemusia...
Cotatcha sings, Basie swings
Predpokladám, že znalci spozorneli pri parafráze na titul vynikajúceho albumu „Ray Sings, Basie...