Víkendový sviatok nás upriamil na najmenší (poslucháčsky) dorast, ktorý si svoj Deň detí užíval napríklad zmrzlinou či skákacím hradom zadarmo. Pravdupovediac, nezachytil som nijaký detský jazzový koncert, čo je v istom zmysle škoda. Pokúsim sa parafrázovať pesničkára Karla Plíhala, ktorý svojho času tvrdil, že detské pesničky by naozaj nemuseli byť len rýchle, durové alebo o zvieratkách. A Plíhal s odhodlaním dodáva, že aj deti by mohli mať právo na „pořádní depresivní detský blues.“
Čo takto deti a jazz? Alebo jazz pre deti? Základným kánonom v tomto smere pravdepodobne ostanú Children's Songs klaviristu a skladateľa Chicka Coreu (1941 – 2021). Sériu dvadsiatich krátkych skladbičiek (len máloktorá presahuje dĺžku dvoch minút) s priezračne jednoduchými motívmi (a ich pozoruhodným narastaním) začal Corea komponovať v roku 1971 a trvalo dlhých dvanásť rokov, kým uzrela svetlo sveta ich nahrávka. „Mojou snahou bolo predostrieť jednoduchosť vo svojej kráse, podobne ako ju vníma detská duša,“ nechal sa počuť majster, inšpirovaný geniálnym šesťzväzkovým cyklom Mikrokozmos, v ktorom Béla Bartók predložil mladým klaviristom rôznorodé skladbičky inšpirované najmä stredoeurópskym folklórom. Samozrejme, najautentickejším interpretom ostáva sám skladateľ a preto nielen pri príležitosti Dňa detí odporúčam siahnuť po nesmrteľnom Coreovom albume „Children's Songs“ (ECM 1984), ktorý sa od svojho vzniku dočkal celkom slušného počtu vydaní (portál Discogs ich uvádza 23!).
Poznáte kapelu, ktorá by svoj štýl nazvala „kinder-jazzom“? Čo takto vyskúšať pražské zoskupenie Fanfán Tulipán, ktoré v roku 2009 založila skladateľka Eliška Vidomus (v tých rokoch ešte Svobodová) ako detsky hravú zmes výrazných groovov a spevných melódií vychádzajúcich zo slovanských koreňov? „Nielen maliarstvo má svoje naivné odvetvie, pretože Fanfán Tulipán sú takýmto naivným umením jazzu,“ ohodnotil kapelu český gitarista Rudy Linka. Netradičný odľahčený koncept priniesol kapele sériu úspechov na medzinárodných súťažiach. Kvinteto zvíťazilo na medzinárodnej skladateľskej súťaži Gramodeska, získalo Jazz Prix a tiež cenu festivalu Mladí ladí jazz a zanedlho po ich vzniku uzrel svetlo sveta ich albumový debut „Polyorama“ (Radioservis 2011). „V tomto souboru převládá hravost a soustředění na prostší a sdělné výrazové prostředky, které přitom nemusí být umělecky méněcenné,“ nechal sa počuť doyen českej jazzovej publicistiky Lubomír Dorůžka. „Při miniaturním obsazení souboru působí skladby až obdivuhodnou pestrostí barev a témbrů.“
Pri detských jazzových inšpiráciách by sa patrilo skončiť doma, napríklad pri titulnej zvučke kultového seriálu Bambuľkine dobrodružstvá, z ktorého zľudoveli nielen mnohé hlášky malej Bambuľky a deda Jozefa, ale tiež titulná pieseň Prekvapenie. Práve do nej sa minulý týždeň pustili členovia vokálneho zoskupenia WAF Band, vedeného spevákom a aranžérom Matúšom Uhliarikom. „Zaujala ma harmónia pôvodnej nahrávky, v ktorej Ján Kovář krásne využil jazzovú farebnosť,“ dodáva Uhliarik. „V rámci aranžmánu sme využili rôzne perkusie, dlane a lúskania a po prvýkrát sme pieseň nahrali za extrémne krátky čas.“ Sexteto členov (Kristína Gotthardtová, Janka Ševčíková, Adriana Čatlošová, Ján Pallo, Matúš Uhliarik a Jakub Kováč) prijali výzvu: na nahratie svojho partu dostal každý zo spevákov len 20 minút. „Myslím, že tento nahrávací šprint sa veľmi osvedčil,“ dodáva Uhliarik. Nakoniec, posúďte sami...
Autor: Peter Motyčka
