O fenoméne saxofonistu, skladateľa a hudobného revolucionára Kamasiho Washingtona sme v posledných mesiacoch písali niekoľkokrát: v súvislosti s jeho slovenskou premiérou na trenčianskej Pohode 2025 začiatkom júla alebo pri výbere tých najzaujímavejších svetových albumov roka 2024. Ešte dávnejšie nám kunsthistorik Miroslav Haľák ponúkol reportáž z jeho epickej koncertnej show vo Viedni. Kým a čím je tento afroamerický hudobník, ktorý inšpiroval celú generáciu umelcov, nielen v jazze, ale aj v hip-hope, soule, R&B či v elektronickej hudbe?
Kamasi Washington nie je len jazzovým saxofonistom: je skôr zvukovým architektom produkujúcim hudbu, ktorá presahuje hranice žánrov. V dobe, keď mnohí považujú jazz za staré či archívne umenie, mu Kamasi Washington vdychuje nový život. Nie cez nostalgické obraty k minulosti, ale skrz kozmické a duchovné vízie, odkazujúce na rebelov Johna Coltrana, Pharoaha Sandersa či Sun Ra. Už Washingtonov debut „The Epic“ (2015) ukázal, že sa nejedná o ďalší z radu mnohých jazzových albumov. Trojhodinová (!) cesta sa skôr javila ako orchestrálny manifest, ktorého cieľom nebolo len ukázať technické či kompozičné zručnosti. Pred zvedavým poslucháčom sa odrazu otvoril priestor a vesmír, v ktorom sa mohol vydať prakticky akoukoľvek cestou.
Každá zo skladieb jeho debutového opusu „The Epic“ bola svetom samým osebe – so zborovými responzóriami, epickými sólami či naratívnou výstavbou. Bol to doslovne katedrálny jazz: hneď rozsiahla úvodná Change of the Guard bola vstupnou bránou do nového sveta a pôsobila ako chrámové obradné intro. Neustále gradujúca skladba s neexhibujúcimi sólami akoby „zvolávala do zbrane“, no nie vo vojenskom, ale skôr v duchovnom zmysle. Kamasi nehrá hudbu preto, aby dokázal, že to vie a dokáže. Hudbou komunikuje silu dobra, zmeny, krásy a viery. V jeho diele sa opakovane objavuje koncept duchovnej transformácie – nie v náboženskom, ale v hlboko ľudskom zmysle. Hudba sa stáva médiom etického postoja, spoločenskej vízie a introspektívneho hľadania.
Túto filozofiu zvýraznil konceptuálnym EP „Harmony of Difference“ (2017), akousi hudobnou metaforou jednoty v diverzite. V rámci nasledujúceho albumu „Heaven and Earth“ (2018) načrtol rozpor medzi vnútorným svetom človeka (Heaven) a vonkajšou realitou (Earth). Spirituálne a zároveň politické posolstvo bolo hudbou, ktorá chcela byť súčasťou zápasu o spravodlivejší svet. Nová podoba témy Fists of Fury z rovnomenného kung-fu filmu legendárneho Bruceho Lee sa v Kamasiho podaní zmenila na funkový protestsong alebo bojovú hymnu za spravodlivosť.
Minuloročný Washingtonov projekt „Fearless Movement“ (2024) bol v mnohom iný. Hoci znie uvoľnenejšie a prístupnejšie, je rovnako intenzívny. Saxofón hlavného hrdinu už nie je len hlasom vesmíru, ale aj hlasom otca, ktorý chce, aby svet bol lepším priestorom pre jeho dieťa. A spolupráce s umelcami ako George Clinton, André 3000 či Thundercat pôsobia ako mosty medzi generáciami, žánrami a identitami. Príkladom je funkový rituál s jazzovými elementmi Get Lit, na ktorý prizval legendárneho Georgea Clintona. Jeho saxofónové sóla sa vynárajú ako výkriky nad rytmickou štruktúrou a samotná skladba je oslavou pohybu, tanca a života. Vrstvené kompozície Kamasiho Washingtona možno prirovnať k hudobnej architektúre, v ktorej sa prepájajú forma, spiritualita, protest aj krása.
Kamasi Washington bez debaty otvoril dvere mladým jazzmenom, ktorí kombinujú jazz s inými štýlmi a posolstvami. Spomeňme spoň britskú saxofonistku menom Nubya Garcia, ktorá podobne mieša afro-karibské rytmy, duchovné motívy a silné sociálne posolstvá, saxofonistu Shabaku Hutchingsa, známeho z projektov Sons of Kemet a The Comet Is Coming, rapera Kendricka Lamara, basgitaristu Thundercata alebo producenta menom Flying Lotus. Posolstvo Kamasi Washingtona, ako aj ďalšie hudobné legendy: triphoperov Massive Attack, krstného otca punku Iggyho Popa, dcéru legendárneho Raviho Shankara – majstrovskú hráčku na sitár Anoushku Shankar, ale aj domáceho matadora Petra Lipu, mladú nádej alternatívnej scény Ninu Kohout alebo nezabudnuteľné piesne Mariána Vargu v podaní hráča na klávesových nástrojoch Vladislava Šarišského, výnimočnej speváčky Sisi Fehér, trúbkového chameleóna Oskara Töröka a vynikajúceho violončelistu Jozefa Luptáka, si môžete vychutnať na jedinom mieste – na festivale Pohoda na trenčianskom letisku od štvrtka 10. júla do soboty 12. júla 2025. Spojenie neba so zemou na jedinečnom a jedinom koncerte Kamasiho Washingtona!
Autor: Peter Motyčka
