Esprit 2017

Eugen Vizváry: Vďaka albumom spoznáva človek sám seba

Eugen Vizváry: Vďaka albumom spoznáva človek sám seba
Stretol som sa so slovenským hudobníkom, klaviristom a skladateľom Eugenom Vizvárym. Hovorili sme o jeho novom albume "For Jaco", ktorý vzdáva hold basgitarovej legende Jacovi Pastoriovi a je aj nie je pokračovaním jeho debutového "Part One". Bavili sme sa aj o vývoji jeho hudobného konceptu i plánoch do budúcna.
 
Eugen, predstav nám album a jeho koncept. Na čo sa môžeme tešiť?
 
Jaco bol mojou inšpiráciou od mojich úplných začiatkov, jeho prvý album mám zažitý už od detstva. Viac ako jeho samého som však vnímal jeho hudbu ako celok. Lipnem na ňom stále, basa tvrdí muziku, tvorí jej podstatu. Base ako takej venujem špeciálnu pozornosť a asi pred troma rokmi mi "preplo" a každý deň som dve hodiny počúval len Jaca. Nielen ako basistu ale aj ako muzikanta, zaujímalo ma, ako to celé vnímal. Páči sa mi na ňom, že je strašný naturalista a otvorený človek, no nie hlúpym spôsobom. Vytvoriť takúto rovnováhu je ťažké, on to už neskôr síce s tým naturalizmom preháňal, no to mi tiež nevadí. Rozhodol som sa, že urobím cdčko s jeho skladbami, taký tribút. Tak to celé začalo. Potom mi ale napadlo, že tých tribútov už bolo veľa a keďže som chcel robiť aj svoj album, spojil som to dokopy a cd, na ktorom sú nakoniec tri (resp. štyri) jeho skladby, som mu venoval. 
 
Je zaujímavé, že na albume sa neobjavujú jeho najznámejšie skladby.
 
Nechcel som hrať jeho "klasiky". Je tam "Amelia", jedna z jeho najstarších skladieb, v tých časoch ešte hral na lodi. My sme jej bigbandové prevedenie zobrali a zahrali v akustickom triu. Potom som spojil "Liberty City" a "Portrait of Tracy" do jednej skladby, kde sa melódia z druhej nesie cez doprovod z prvej. Vzniklo to v podstate náhodou. Najzaujímavejšia je ale skladba "Three Women". Jaco to zahral naživo v klube a tak sa to aj vydalo. Snažil som sa to reinterpretovať na albume v triu. Nahrali sme to v Prahe s Dávidom Hodekom (bicie) a "Gaštanom" Tomášom Barošom (kontrabas).
 
Ty si klavirista a je to tvoj album, no hrá v ňom basgitara napriek tomu ústrednú rolu?
 
Áno, no staval som to takpovediac "kapelovo". Chcel som aj vyjadriť Jacov zvuk, no zároveň ho nekopírovať. Hoci nie všade, je to tam cítiť, je to preňho. Jeho skladby znejú úplne inak ako originály, v niektorých mojich je zas počuť, že sú mierené naňho.
 
Je nejaká spojitosť medzi týmto novým a tvojím predošlým albumom "Part One"?
 
Nie. Je to iná filozofia. "For Jaco" vznikal tri mesiace a keď som začínal, nemal som nič premyslené. Objavil som skladbu "Three Women" a povedal som si, že ju musím nahrať. Náhodou som išiel s Dávidkom (Hodekom) do Prahy, ktorý mi chcel ukázať štúdio. Mali sme polhodinku čas, tak som zavolal "Gaštanovi" (Tomáš Baroš) a nahrali sme to. Atmosféra vyšla, nechali sme si to a tak sa vlastne začalo nahrávanie albumu. Celý proces potom bol veľmi prirodzený, naturálny. Prvý album som aranžérsky riešil viac, no tento nový viac zachytáva moment. Všetky skladby sú nahraté bez prehrávania, je to čisto živé.
 
 
Dával si skôr slobodu ostatným hudobníkom alebo sú skladby viac vyaranžované?
 
Dával som veľkú voľnosť. Keď sme sa dohodli na nahrávacom termíne, dva dni pred nahrávaním sme skladby cvičili, robili sme na tom, hľadali sme to.
 
Snažili sa basgitaristi na albume ísť Jacovým smerom alebo je tam počuť ich vlastný zvuk?
 
Je počuť, že sú to oni a zároveň sme úplne nekopírovali Jaca. Každý basista má pred ním rešpekt. Keď sme nahrávali "Ameliu", Ďuro (Juraj Griglák) nehral typicky "jacovsky" na zadnom snímači jazz bass, ale na precision (iný druh basgitary, pozn. red.). Znie to viac "vintage" a tak sme to aj chceli. Naopak skladba "Train To New Village" vznikla tak, že som Robovi (Vizvárimu) povedal, aby vytvoril nejakú schválne "jacovskú" basovú linku okolo ktorej som potom tvoril. Pri tejto skladbe sa ale stalo, že som ju napokon v štúdiu celú zmenil a výsledok sa mi páči teraz viac. Robo nahral aj basovú sólo skladbu "Chromatic Fantasy". Keď mal trinásť rokov, stále mi ju hrával a musel som to s ním cvičiť. Nahral ju tak, že je to jedno z najnebezpečnejších miest na cdčku.
 
Má zmysel robiť albumy?
 
Robiť album je jedna z najdôležitejších vecí. Človek spoznáva sám seba. Neviem, či je niečo viac ako urobiť album. Keď ich urobíš viac, vidíš, kam si dospel, nájdeš svoje chyby.
 
Čo ťa čaká do budúcna?
 
Chcel by som hrať aj inde ako na Slovensku. Keď človek vydá album, tak má chuť hneď vydať ďalší.  Prvá a jedenásta skladba na "For Jaco" najlepšie vyjadruje cestu, ktorou sa chcem uberať v budúcnosti, čo sa konceptu týka.
 
Foto: Eugen Vizváry official

Esprit 2017

Galéria

eugen2.jpg

 

 

Ďalšie články

Eugen Vizváry debutuje s albumom Part One
Jeden z najvyhľadávanejších slovenských klavíristov, Eugen Vizváry sa dočkal svojho debutového...
Večer najlepšieho slovenského jazzu po prvýkrát v televízií: Esprit 2017 v nedeľu na Dvojke
Tí z vás, ktorí osobne nestihli, alebo by si radi pripomenuli tohtoročný Esprit 2017, slávnostný...
Recenzia CD: Vizváryho pocta basgitarovej legende
Klavirista a skladateľ Eugen Vizváry vydáva svoj v poradí druhý album. Je zvláštny tým, že ho...
Reportáž: Open Jazz Fest 2017 (časť prvá – piatok)
K letnej festivalovej sezóne patrí neodmysliteľne open air festival Open Jazz Fest v areáli...
Top 5: Slávne jazzové kluby
Korene jazzu siahajú hlboko. Niektorí jeho vznik datujú medzivojnovým obdobím, niektorí jeho zrod...
Jazzman týždňa: Cory Henry
„Ľudský hlas je taký mocný. Keď spievam, je to popri hre na organe ďalší spôsob, ako nadviazať...
CD The Quest: Andreas Varady opäť vyprodukoval tú najvyššiu umeleckú kvalitu
Pred vyše desiatimi rokmi nás všetkých privádzal do nemého úžasu na svojom koncerte v Nu...
Jubilejný ročník prievidzských Fúzií: Už desiatykrát prinesú do regiónu kvalitný jazz
Festival Fúzie sa za uplynulých deväť rokov etabloval v regióne Hornej Nitry ako umelecky a...