Edward „Kid“ Ory
(nar. 25.12.1886 – 23.1.1973), bol americký jazzový trombónista a kapelník, známy ako jeden z najvplyvnejších predstaviteľov obdobia neworleánskeho černošského tradičného jazzu a dixielandu.
Narodil sa v LaPlace v Louisiane. V detstve hral na domácky vyrobených hudobných nástrojoch, neskôr ako mladík viedol už celkom dobrú kapelu v južnej Louisiane. Ako 21-ročný sa presťahoval do New Orleánsu.
Pôvodne hrával na banjo a keď prešiel na trombón, do jeho hry sa do istej miery preniesol cit pre funkcie bendža – podporovať a doplňovať v basových a rytmických úlohách melodickú trúbku a klarinet. Ostatne, tak to zodpovedá aj vývoju pochodového, černošského a dixielandového jazzu : tento žáner sa zrodil na prelome 19. a 20. storočia z pouličných a pochodových kapiel v New Orleans, kde trombón mal, možno povedať doplňujúcu a podpornú úlohu melodických nástrojov, tak ako je to zvykom v dychovkách aj dnes.
V roku 1910 mal Kid Ory v NO jednu z vtedy najrenomovanejších kapiel, kde hrali o.i. trúbkári Joe King Oliver a Louis Armstrong a klarinetisti Johny Dodds a Jimmy Noone. V roku 1919 sa, ako jeden z mnohých muzikantov, presťahoval do Los Angeles, kde hral a nahrával (1922) jazzové, dixielandové nahrávky, ktoré patrili medzi prvé zvukové dokumenty neworleánskeho černošského jazzu. Kid Ory tie nahrávky už dokonca spolufinancoval a vydával pod menom svojej kapely : “Kid Ory´s Sunshine Orchestra” (!) Musí sa nechať, bol to schopný manager a mal zmysel pre marketing…! V roku 1925 sa sťahoval znova – tentoraz do Chicaga, kde bol naďalej veľmi činný a aktívny. Hral a nahrával s Louisom Armstrongom, Joe King Oliverom, Jerry Roll Mortonom, Johnym Doddsom a.i.
Po vypuknutí veľkej hospodárskej krízy v roku 1929 sa Kid Ory odmlčal a nehral až do roku 1943. Vtedy prišla vlna revivalizmu a znovuobjavenia černoškého neworleánskeho jazzu – a Kid Ory sa so zápalom znova pustil do nahrávania a viedol jednu zo špičkových neworleánskych “revivalistických” kapiel. Ako jedna z výrazných postáv tohto raného jazzového štýlu, Kid Ory spolupracoval aj s Orsonom Wellsom na jeho rozhlasových vysielaniach o histórii jazzu.
V roku 1966 sa Ory nadobro stiahol z aktívnej hudby, odišiel do Honolulu na Havaji, kde v roku 1973, ako 86-ročný zomrel.
Keď som začínal hrať v Banskej Bystrici (a začal som dixielandom), trombónista Kid Ory bol pre mňa veľký-veľký pojem. Hoci, musím sa priznať, že už vtedy ma akosi nenadchýnal vrčavý, bučavý a silný a hlučný prejav hry na tomto nástroji (bol to aj prejav Kid Oryho), čo sa vtedy v dixielande považovalo za niečo úžasné! Ešte nevedomky, ale mal som pocit, že trombón má mať aj iný, kultivovanejší a technickejší prejav. Myslím, že roky a skúsenosti mi to potvrdili.
Kid Ory bol aj autorom niekoľkých skladieb, z ktorých najmä slávnu “Ory´s Creole Trombone” sme mali s Revival Jazz Bandom dlho a úspešne v repertoári.
Kreolský neworleánsky trombónista Kid Ory bol a nesporne je pojem! Predstavuje istý stupeň, smer, žáner a prejav, na ktorý nadviazali ďalší jazzoví trombónisti. Povieme si o nich.
Vlado Vizár
