10. januára sme mali v Bratislave, už tretíkrát, možnosť zažiť koncert GLENN MILLER ORCHESTRA ® - v jeho európskej podobe, ktorú už desaťročia licenčne vedie holanďan dirigent a klavírista Wil Salden. Orchester má klasické obsadenie 5 saxofónov, 4 trombóny, 4 trúbky, bicie, kontrabas a klavír. Speváčku Ellen Bliek dopĺňajú výborné vokály štyroch hráčov z orchestra. A samozrejme, hrá originálne aranžmány pôvodného orchestra! V „novom“ programe a repertoári sme mali možnosť zažiť až šokujúcu nadčasovosť slávnych skladieb z repertoáru pôvodného orchestra Glenna Millera: Moonlight Serenade (ako zvučka orchestra), A Strings Of Pearls, Shiny Stokings, Little Brown Jug, Trumpets Blues, Moonlight Coctail, Tuxedo Junction, Saint Louis Blues March, One O´Ćlock Jump, Over The Rainbow, Four Brothers, Cheeck To Cheeck, Don´t Be That Way, no a samozrejme super hity: Pensylvania, In The Mood, a Chattanooga Choo Choo! Hudobníci, vážni profesionáli, sú väčšinou z Holandska, z Nemecka a Dánska. Hrali výborne a absolútne profesionálne. Bavili svojimi kvalitnými sólami, sekciovou zohratosťou, ale aj vtipnou muzikantskou „choreografiou“ nielen poslucháčov, ale aj seba samých. Každý jeden hráč je výborný sólista! A hlavne vystupovali s jasným posolstvom nositeľov histórie slávneho orchestra. Orchester bol ozvučený veľmi striedmo – ale účelne. Mikrofóny mali len saxofóny; trombóny a trúbky hrali naživo bez ozvučenia (!). Na sóla sa chodilo dopredu k jednému mikrofónu. Speváčka a vokály spievali na svoje mikrofóny. Zvuk orchestra bol – aj vďaka dobrej akustiky Veľkej sály Istropolisu - výborný. Možno, že sú namieste malé výhrady k výkonu relatívne malej aparatúry, ktorá pre spev trocha nestíhala zvukovú kvalitu živého orchestra.
Pre mňa, aktívneho jazzového muzikanta, bolo pôžitkom si tentoraz pasívne „odohrať“ koncert ako divák, pretože skladby v tých istých originálnych aranžmánoch, tzv. „tlačákoch“, som roky s radosťou hrával v Bratislavskom Big Bande Janka Štubniaka.
Mrzelo ma, že v sále relatívne akosi príliš veľa voľných miest; a tiež, že publikum síce vďačne a s nadšením, ale predsalen nejazzovo a neswingovo tlieskalo : na prvú a tretiu dobu (!). Pamätám si, že kedysi sa to ani na Slovensku nemohlo stať!
Ale celkom určite, koncert bol pre všetkých sviatkom swingu a oslavou histórie jeho legendy – Glenna Millera.
Z teórie: „SWING“ – hudobný termín a pojem, ktorý má niekoľko významov a predsa je len ťažko presne preložiteľný.
Znamená a označuje: 1. švih, tempo, rytmus; 2. štýlové obdobie jazzu cca 30.,40. rokov (minulého storočia), na prelome medzi tradičným a moderným jazzom. Charakteristické je najmä v USA o.i. aj vznikom mnohých skvelých big bandov s ich slávnymi jazzovými a aj tanečnými produkciami; 3. ťažko definovateľný pojem, ale pre jazzového hudobníka je to nevyhnutný základ jazzového prejavu vlastne skoro v každom jazzovom štýle. Príznačný je tu rytmický ťah „drive“ v každom tempe, cítený aj hraný prízvuk na 2. dobu, strhujúci „timing“ všetkých nástrojov orchestra - výsledkom sú zimomriavky na chrbte (potvrdzujem z vlastnej skúsenosti...).
Pripomeňme si ešte trochu z histórie swingovej legendy:
Výrazným predstaviteľom big bandového swingu o.i. bol (a je...) americký big band GLENN MILLER ORCHESTRA. Orchester sa stal swingovým a big bandovým idolom pre jeho súčasnú – ale aj nasledujúce generácie na celom svete...!
Glenn Miller (nar. 1.3.1904, sám výborný hráč na trombón), založil tento orchester cca v roku 1930, ale až od roku 1938 slávil svoje najväčšie úspechy. Príznačný pre jeho zvuk a prejav sa stala (a dodnes ostala) charakteristická saxofónová tzv. „Miller-sadzba“ – t.j. vedenie melódie klarinetom, ktorý je o oktávu vyššie nad tenor-saxofónmi sekcie. (Tento zvuk použil Miller náhodou, keď sa na pere zranil jeho 1. trúbkár, ktorý dovtedy hrával 1.melodický hlas).
V roku 1944, na vlastnú žiadosť, odcestoval celý orchester z USA do Veľkej Británie, aby tam, ako súčasť americkej armády, hral koncerty pre vojakov spojeneckých vojsk – najmä pred a počas slávnej invázie v Normandii (6.jún 1944). V decembri 1944 letel Glenn Miller sám (orchester letel iným lietadlom za ním) z Anglicka do Paríža na jeden z koncertov. Lietadlo, v ktorom letel, sa cestou v hmle stratilo a zmizlo z radarov. Nenašli sa ani trosky ani posádka lietadla a dodnes sa smrť Glenna Millera neobjasnila. Orchester ale ostal hrať ďalej pod menom „Glenn Miller Orchestra“ - a na poste dirigenta a kapelníka sa vystriedali mnohí dirigenti. Dnes stále žije posolstvo miliónov priaznivcov – v orchestri, ktorý stále nesie jeho meno.
Vlado Vizár
foto: www.artbeat.sk
