Harmonický vesmír: Keď vesmírne telesá hrajú akordy

Harmonický vesmír: Keď vesmírne telesá hrajú akordy
Je viac ako prospešné, ak hudobníci čerpajú inšpiráciu pre svoju hudbu z iných zdrojov ako je hudba samotná. Vďaka tomuto prístupu sú schopní prebádať potenciálne nové, doposiaľ nepreskúmané hudobné zákutia a vniesť do svojej tvorby neošúchané, originálne elementy. Majú väčšiu šancu vyhnúť sa imitovaniu druhých a komunikovania niečoho, čo už bolo povedané. Často vznikajú diela, ktoré môžu i nemusia slúžiť na konzumáciu hudby v štandardnom slove zmysle, ale ktoré väčšinou ponúkajú odlišnú, muzikálnu interpretáciu určitého prírodného či spoločenského javu. Môže ísť o hudobné stvárnenie štyroch ročných období, americkej lokomotívy (pozri článok o jazze a rannej americkej vlakovej doprave), hádky pri raňajkách (pozri skladbu „Table Jawn“ od Derricka Hodga), či zhudobnenie rinčania továrne (pozri hudobný žáner „noise music“).
 
Hovorí sa, že hudba je jazyk. Toto tvrdenie si doslova vzal k srdcu tím ľudí z Kanadského inštitútu teoretickej astrofyziky, ktorý sa zaoberá fungovaním novoobjavenej planetárnej sústavy TRAPPIST-1 (v médiach známej vďaka jej planétam potenciálne schopných života). Táto sústava je totiž zvláštna tým, že vzťahy dĺžok obehu jednotlivých planét okolo materskej hviezdy sú vyjadriteľné v relatívne jednoduchých číselných pomeroch. Táto skutočnosť sa zapáčila Mattovi Russovi, vedcovi a jazzovému gitaristovi v jednej osobe, ktorému sa tieto čísla zdali povedomé. Poznal ich totiž z hudobnej teórie.
 
Planéta TRAPPIST-h obehne okolo svojej hviezdy zhruba raz za tri týždne. Ak frekvenciu tohto obehu zrýchlime približne 200 miliónov krát a vyjadríme v podobe zvukovej vlny, dostaneme notu C. Ak toto C určíme ako východiskovú hodnotu a frekvenciu obehu každej ďalšej planéty vyjadríme tak, že túto východiskovú hodnotu vynásobíme pomerom medzi dĺžkami obehov základnej a určenej planéty, dostaneme hodnotu novú, alebo ďalší tón. Keď vedci spolu s jazzmanom Russom tento proces zopakovali pre každú so siedmych planét sústavy, zistili, že spolu tento planetárny systém, celkom náhodou, hrá takmer dokonalý ladiaci akord Cmaj9 (s niektorými tónami duplicitne v oktáve).
 
Aj takýmto elegantným spôsobom sa dajú poňať a vnímať na prvý pohľad ťažkopádne matematicko-fyzikálne vzťahy medzi vesmírnymi telesami. Bicie nástroje, kde jednotlivé údery určujú miesto paralelného stretu planét počas ich obehov, sú čerešničkou na torte tejto vesmírnej jazzovej témy. Posúďte sami vo videu.
 
 

 

 

Ďalšie články

Ďalšie objavy v Brne alebo exkurzia za česko-slovenským jazzom
V úvodnom reporte z Central European Jazz Showcase, ktorý prebehol minulý týždeň (27.–28. júna) v...
Ako som objavoval slovenský jazz. V Brne.
„Prečo tam vlastne chceš ísť?“, pýtala sa ma pred niekoľkými dňami, v predvečer brnianského...
Soundtrack k môjmu životu – John Pizzarelli Trio: Live at Birdland
Každý má na (pomyselnom) nočnom stolíku knihy či nahrávky, ktoré nás sprevádzajú a potešujú...
Legendárny flautista Jorge Pardo na albume „Schumannova rezonancia“ saxofonistu Erika Rothensteina
„Schumannova rezonancia“ je nielen označenie tepu Matky Zeme, ale aj názov nového projektu...