Hľadanie nových estetík: OTOOTO a ich 2nd Quake
V septembri 2023 som písal o vzrušujúcej dánskej skupine s úsmevne ovoidným názvom OTOOTO. S novým rokom mi pod prenoskou gramofónu pristala ich ďalšia novinka s názvom 2nd Quake (April Records). V podstate názov zavádza, keďže ide o ich tretí album, a keďže už predošlé dva mnou v najlepšom slova zmysle otriasli, tak v tomto prípade ide už o tretí záchvev zmyslov, aký som smel s touto hudbou zažiť.
Aby som uviedol všetko na pravú mieru: ten kto očakáva jazzové zemetrasenie, bude sklamaný. Žiadne búranie základov, hĺbenie kráterov ani smršť živlov nie je programom tejto kodanskej formácie. Tu ide o fajnové vibrácie. Groove basovej linky, spolu s citlivou perkusívnou rytmikou ide pod kožu, ako dotyk volantu pri vysokej rýchlosti v dobrom aute. Zvukové banky keyboardov tejto nahrávky by som dal povinne naštudovať všetkým začínajúcim kapelám, ktoré by sa akože radi pokúsili o to čo sa nazýva fusion. Klaviristi mnohých podobných kapiel sa totiž trestuhodne neodvážia okrem digitálneho piana a možno nejakej jednej pseudosyntetiky stlačiť na ich nástrojoch iný efektový gombík, a to sme prosím pekne v roku 2025, kedy každý telefón má viac možností zvukových modulácií, než tomu bolo v kokpite klavírnej vesmírnej lode Joea Zawinula.
Na albume 2nd Quake sa stretnete so zvukmi nie prvoplánovo experimentálnymi ale eklekticko-étericko-zmyselnými. Vesmírne kompresory hodné Vangelisových produkcií sú tu ešte sofistikovanejšie, ešte plnšie, ešte zimomravejšie. Zmes syntetizátorových lahôdok, vystužených dobre dávkovanou rytmickou hmotou je ozvláštnená vynaliezavou a nanajvýš poetickou súhrou kapelníkov Jonasa Dueho na trúbke a Oillyho Wallacea na saxofóne a flaute. Títo páni akoby našli čarovný kufrík plný neopočúvaných inšpirácií. Ten kufrík zrejme dlhšie ležal niekde na kodanskej povale, pretože tie námety akoby nepochádzali z tohto času, ale z nejakej nie presne určiteľnej minulosti. Nie, to nie je len farebná neproporčnosť 80., ani invencia 70., ani revolučný duch 60. rokov minulého storočia, tu je čosi vzdialeno blízke a blízko vzdialené, čo na nás dýcha z každej jednej skladby tejto výbornej nahrávky.
Kvinteto OTOOTO, okrem spomenutého kreatívneho dua, pozostáva z tých istých mien ako pri minulých počinoch, sú to: Calle Brickman na klávesoch, Matthias Petri na basgitare a Andreas Svendsen na bicích nástrojoch. Na výpomoc im ešte prišla Sofie Birch, ktorá sa svojim vokálnym a efektovým talentom postarala o ešte snovejšie zvukové stopy a Henrik Holst Hansen, ktorý prispel v prvej skladbe perkusívnou zložkou. Partička z Dánska sa očividne s každou nahrávkou stále lepšie zohráva a to je dobré, pretože ich hudba je mojim typom pre tých, ktorý sa chcú nechať očariť nezvyčajnou estetikou nových jazzových prúdov. Prúdov, ktoré sa výživne napájajú z prítokov hudobných tradícií a zároveň prepotrebne okysličujú vody našich jazzových riek.
Autor: Miroslav Haľák