Názov príspevku je, priznám sa, prvoplánový. Slovo Kalaha je totiž stolová hra spadajúca do takzvanej Mancala rodiny stratégii s kamienkami na drevenej podložke. Práve preto som použil spojenie hry s hudbou a akokoľvek povrchné sa toto spojenie zdá byť, nie je banálne. Dánska kapela Kalaha rada experimentuje so zvukom, formou, farbou a atmosférou. Túto hru s hudobným materiálom je počuť od prvých sekúnd na ich v poradí už šiestom albume s názvom "Nord Havn" (April Records).
Kalaha je na scéne od roku 2013 a počas viac ako dekády sa tomuto zoskupeniu úspešne darí miešať hudobné tradície naprieč globálnou dedinou. Do riečišťa ich skladieb tak vteká brazílska samba, anatólsky rock 70. rokov, africký pop, púštne blues, západný ambient ako aj ázijská elektro scéna. Aktuálny album bol podľa tlačovej správy nahrávaný počas dvoch zasnežených decembrových víkendov roka 2023 v kodaňskej štvrti Nordhavn. Niežeby bol tento údaj razantne počuteľný, ale pokiaľ to zoberieme tak, že ich exkurzom do exotických destinácií unikajú páni z Kalahy sychravosti severského podnebia, tak potom áno.
Mozaika štýlov sa v podaní inštrumentálneho kvarteta (Emil de Waal: bicie nástroje; Nicholas Knudsen: gitary; Jens „Rumpistol“ Berents Christiansen: klávesové nástroje; Anders Stig Moller: basgitara) hravo presúva z jedného kontinentu a dekády do druhej. Úsmevné diskorytmy ozvláštňujú inžinierske efekty, hodné soundtracku vesmírnych opier z prelomu 80. a 90. rokov. Na pozadí groovujúcich bicích a basového substrátu sa odohrávajú odvážne príbehy westernových hrdinov kórejského pôvodu. Nie, toto nie je hudba na prvú, ale je návyková a prinúti vás položiť si mnohé otázky. Na druhej strane však neurazí, nie je nudná a nikdy bez obsahu. Zdá sa, že moje aktuálne rozširovanie obzorov v dánskych jazzových vodách ešte ani zďaleka nedosiahlo okraje máp. Tamojšia produkcia ma vždy znova a znova prekvapuje, je svieža a hravá, rovnako ako Kalaha.
Autor: Miroslav Haľák
