Ako sa prihovoriť dieťaťu jazzom? Nemajte obavy: hudba dánskeho trubkára a skladateľa Rolfa Thofta nie je žiadnou zvukovou omaľovánkou, ktorej cieľom je krok za krokom, farbu za farbou, respektíve tón za tónom vysvetľovať náročný hudobný žáner. Deti netreba podceňovať a ak v nich ešte zostal ten úžasne prapôvodný pud objavovať, neskazená zvedavosť a neutíchajúca hravosť, potom nebudú mať problém ani s jazzom. Rolf Thofte si tohto faktu bol a zrejme aj je dobre vedomý, pretože v decembri minulého roku nahral v kodanskom štúdiu The Village Recording album prebúdzajúci dieťa v každom z nás, album hravý, objavný a výdatne farebný.
Od úvodnej skladby The Big 5 sa všetkými siedmimi kompozíciami nesie nevtieravo úprimná radosť z hry, radosť so spoločného dialógu nad notami ožívajúcimi každým stlačením klávesu, každým brnknutím na strunu, každým úderom na blanu, každým dýchnutím do nátrubku. Nová generácia kodanských inštrumentalistov (Rasmus Sørensen: klavír, Jakob Roland: kontrabas, Henrik Holst Hansen: bicie nástroje a perkusie, Andreas Toftemark: tenorsaxofón, Rolf Thofte: trúbka, kompozície) až prekvapivo obozretne a s vážnosťou pracuje s klasickým jazzovým vokabulárom aj s tradíciou legendárnych kvintet. Je ale skvelé sledovať, ako napriek očividnému rešpektu k dejinám žánru, nezostáva pätica hudobníkov ustrnutých v polohách neprospešného anachronizmu, ale s patričnou mierou erudície sa púšťajú do objavovania možno menej okukaných tvárí pôvodného jazzu. Nemyslím tým konkrétne mená, ale skôr všeobecne zákutia hudby Oscara Petersona, Dizzy Gillespieho, a samozrejme Johna Coltranea a mnohých iných géniov posúvajúcich tento hudobný žáner vždy o niekoľko krokov vpred.
Na albume Martha´s Dance (April Records 2025) je fascinujúce počuť, aký nepreberný inšpiračný zdroj sa v takomto klasickom jazzovom formáte ešte stále ukrýva, aký je takýto jazz vitálny a ako dokáže naprieč generáciami vyčariť úsmev svojou nepredstierane úprimnou radosťou. Verte mi táto hudba, hoci pracuje s tým najprvotriednejším hudobným materiálom je prístupná, inšpirujúca ba dokonca motivujúca k aktívnej účasti na hre s názvom jazz. A táto hra je nie len pre dospelých, ale predovšetkým pre všetky tie deti, ktoré ostali pod nánosom každodenného stresu každého jedného z nás dlho zakríknuté a o ktorých sme si mysleli, že sú už nenávratne pretransformované do ľudí so smutne pragmatickým pohľadom na svet. Dovoľme sa potešiť „Martiným tancom“ a možno sa s predierajúcim hlasom nášho vnútorného dieťaťa dokážeme aspoň počas trvania dvoch strán kvalitne natočenej a vyprodukovanej LP povzniesť nad fatálnosť dneška. Prajem každému dospelému aj nedospelému dieťaťu pôžitok z počúvania tejto dobrej hudby.
Autor: Miroslav Haľák
