Existujú hudobníci, ktorí sa v širšej hudobnej verejnosti preslávili aj propagáciou nejakej značky. Rozhodne ale nemáme na mysli prácu obchodníka či predajcu. O marketing síce ide, no umelecká hodnota danej hudobnej prezentácie môže byť napriek svojmu zištnému účelu vysoká. Hudobníci, ktorí predvádzajú konkrétny produkt, sú totiž často technickí i umeleckí majstri. Patrí medzi nich aj bubeník Benny Greb, ktorý je však omnoho viac ako len tvárou tej či onej značky bicích nástrojov.
Benny Greb sa narodil v roku 1980 v nemeckom meste Augsburg. Svoju prvú bubenícku sadu dostal ako šesťročný. Tak ako mnohí majstri svojho nástroja sa spočiatku učil hrať sám a svoje prvé formálne hodiny absolvoval až o šesť rokov neskôr. Začal v “garážových” punkových kapelách, no napredoval rýchlo a čoskoro sa dostal k zložitejšej rockovej hudbe a napokon k jazzu (neznamená to však, že punk opustil). Jeho rýchlemu vývoju napomohli aj rôzne hudobné telesá, ktorých sa mohol zúčastniť na svojej škole. V roku 1997 sa podujal študovať hudbu naplno a začal chodiť na konzervatórium v meste Dinkelsbuhl a neskôr v Hamburgu.
Vynikajúci jazzmani sú často zároveň univerzálnymi hráčmi. Benny nie je výnimkou a môžeme ho vidieť hrať s hudobníkmi všetkých žánrov, ktorí obľubujú jeho vkusnú a čistú hru. Naposledy ho mohli fanúšikovia vidieť na turné s basgitaristom Janekom Gwizdalom v triu i s jeho jazzovou formáciou Benny Greb Brass Band. Bubeník hrá aj vážnu hudbu a s nemeckým NDR Orchestra napríklad spolupracoval na projekte Zappa.
Ako sme načrtli na začiatku, na internete a v širšej hudobnej verejnosti sa preslávil najmä vďaka videám s prezentácií produktov či lekcií. Je pravidelným hosťom podujatí ako Montreal Drum Festival, Ultimate Drummers Weekend, alebo World Drum Festival. Nemecká bubenícka hviezda svoje schopnosti odovzdáva ďalej, je stabilným učiteľom na konzervatóriu v Hamburgu a učí aj v rôznych iných mestách v Nemecku. Nehovoriac o tom, že poskytuje bubenícke semináre po celom svete.
Nesmieme opomenúť ani fakt, že Benny skladá, nahráva a vydáva aj vlastnú sólo tvorbu. Jeho dva albumy s vtipným názvom Grebfruit nie sú len prehliadkou rytmov a bubeníckej techniky, ale ponúkajú poslucháčovi unikátny zvuk vďaka originálnej práci s ľudským hlasom a acapella spevom, ktorý zaujímavo dotvára Grebovu hru. Tá vie byť rovnako vtipná a úsmevná ako spomínaný názov jeho CD.
